V ringu s Alim

Už v predchádzajúcich komentároch k filmom z prostredia boxu som sa zmienil o tom, že box nemám rád a v krajných momentoch ho ani za šport nepovažujem. Médiá, fanúšikovia a najmä pijavice prisaté na úspešných boxeroch robia poriadny huriavk okolo každého nádejného boxera, aby ho mohli onálepkovať, ako boxera storočia, zápas desaťročia, boxer, ktorý neokúsil porážku a tým maximalizovať svoj zážitok (fanúšikovia) alebo zisky (médiá a pijavice). Cassius Clay im v tom pomohol svojimi veľkohubými vyhláseniami, konvertovaním na islam i odmietnutím bojovať vo Vietname. Dokument bol pre mňa zaujímavý najmä tým, že obraz Cassiusa/Aliho vytvára najmä z výpovedí jeho súputníkov a súperov. Niekomu sa môže zdať, že v ňom malo byť viac autentických záberov do jeho súkromia, že to mal byť viac film s ním, než o ňom. Ja som to vnímal ako autorskú licenciu, bez toho, aby mi to prekážalo. Ale aj keď film považujem za nadpriemerný, fanúšika boxu zo mňa určite nespraví. (11.06.2016)

Športom k trvalej invalidite. Pri boxe má tento slogan dvojnásobnú váhu. Výborný biografický dokument o tom ako sa z ukecaného a sebavedomého černocha stal kráľ boxu a neskôr z neho box spravil trosku. Výpovede súperov, ktorý z neho tú trosku vymlátili. Dokument v osobných priznaniach tiež ukazuje, kto všetko stojí za profesionálnym boxom: vrah, zlodej, zabijak... najskôr zatracovaný neskôr oslavovaný. Úprimné slzy Joa Fraziera ako ľútosť ako šampión skončil, či výpoveď Gorgea Chuvala o svojej ťažko skúšanej rodine posúva dokument aj do citovej roviny. Výborné prestihávky skutočných záznamov zo zápasov s komentármi ich účastníkov. 5* (02.11.2010)

opravdová legenda, při sledování tohoto dokumentu jsem se úplně stratil v čase, neco tak bechderoucího může být jenom dokument o legendě, Muhammad Ali jestli máme někoho nazvat velkým tak je to Bruce Lee a Muhammad Ali, on dokázal posunout box někam jinam na vyšší úroveň stejně tak jako Bruce Lee Kung Fu, on pomohl své černé komunitě tak jak Bruce Lee číňanům, oba dva jsou legendy pro všechny ve svém oboru a nejen v tom, legendy, opravdové legendy... (16.10.2011)

Tenhle dokument se mi líbil a přišel mi i originálně pojatej a natočenej. Líbilo se mi, jak tam ti staří boxeři boxujou proti kameře, to tomu dodává takový zvláštní kouzlo a lepší dojem. Dozvíme se tam hodně zajímavých věcí o Alim. Byla to prostě nejen sportovní, ale taky společenská ikona. Jeho slovo mělo váhu a hodně lidí ho uznávalo. Zároveň to zajímavě ukazuje, jaká je box vlastně show a jedna velká provokace. Velkohubý prohlášení a nafoukaný kecy k němu prostě patří. Výpovědi pamětníků a soupeřů dodávají všemu pocit autenticity. Je tam cítit, že z něj mají ohormný respekt a chovají k němu úctu, což dneska není. Jeho konec je smutnej, ale do značné míry si k němu pomohl sám. Je to ale škoda, jak dopadl. Jediný, co mi tam vadilo, bylo to jejich vyprávění o nich samotných. Odkud jsou, jak se k boxu dostali atd.. Když o tom ale přemýšlím, ono to tam asi být muselo. Chtěl jsem dát tři, ale zvednu to o hvězdu a deset procent a určo se na to ještě jednou podívám. 70% (15.02.2011)

O Muhammadovi Alim som prvý krát počul ako 10-ročný chalan. Odovzdával vtedy zlatú medailu na OH v Atlante v roku 1996. Komentátor opisoval jeho chorobu a aj výsledky čo vo svojej kariére boxeristu dosiahol. Potom som celý život v spravodajstve, na nete a v novinách sledoval jeho život s chorobou. Občas niečo bolo odvysielané z jeho kariéry, zápasy a tak, ale nebolo toho moc. Je paradoxom, že v ringu som ho prvý krát videl na X-boxáckej hre Figh Night. Vtedy som sa rozhodol, že sa viac dozviem o jeho kariére. Stiahol som si tento film a včera ho konečne pozrel. Musím uznať tvorcom super nápad, že o ňom hovoria jeho bývalí súperi. Ukazujúce shoty sú perfektné. Len ma mrzelo prečo neukázali aj tú časť jeho života ako zahodil olympijskú medailu. Športové výkony sa striedali na plátne s tými politickými, jeho bojom za černoškú komunitu a toto dovtedy ako som videl tento "film" bola pre mňa brána zamknutá. Odomkol som ju a trošku na neho zmenil názor, hlavne na tie jeho velkohubé vyhlásenia, nevedel som o ňom, že takto o sebe bude hovoriť, chváliť sa, zosmiešňovať kolegov. Zrejme to ale patrí ku tomuto športu. Ako chlapíka trpiaceho Parkinsonom som si ho počas kariéry predstavoval ináč. Aj za toto aj za perfektne odvedenú prácu patrí tvorcom moje veľké DíKY... (27.09.2013)