Zátah na Jižní ulici

Uau! Pecka! Samuel Fuller ( i scénář ) vzal noir pěkně od podlahy, žádné zdržování. Ohromné tempo, dynamická hudba, kamera, výtečný Richard Widmark jako kapsář má k gentlemanství hodně daleko. Femme fatale tentokrát ne jako elegantní okouzlující dáma, ale živelná holka pěkně od rány. A je k sežrání. Výbušná interakce s Widmarkem. Přirozené herecké projevy, výrazné vedlejší role. Promakané drobnosti. A režie bez servítků co se týče hrubého zacházení s postavami - tady to schytají i ženy.Víc noirů od Fullera! Tenhle chlapík tomu dodal nebývalou živelnost a švih. A vůbec nevadí, že záplatka je poplatná době vzniku - hrozba komunismu ( komunisti - Commies ). Lahůdka! (26.10.2006)

V neúprosném tempu zrežírovaný noir, který baví především tím, jak obratně využívá roli femme fatale k provázání tří stran chlapského konfliktu, a zároveň tím, jak se svou femme fatale násilně zametá a dělá z ní po většinu stopáže jen nástroj ostatních. Vůbec se mi nelíbila milostná linie, která vyznívala zcela nereálně, ale na druhou stranu se mi moc líbila tvářička Jean Peters a dramaticky stupňovaný rytmus vyprávění s nápaditě zakomponovaným a vypointovaným motivem kapsářství. Stará dobrá škola... (31.03.2018)

Widmark je aspoň u nás nedoceněná hvězda, skvělá Thelma Ritter a celý to má spád, napětí, prostě radost pokoukat. Kapsář (Widmark) okrade krásku o šrajtofli, ve kterej převáží tajnej mikrosnímek. Ona to neví (že je tajnej), on nic neví , začnou je prohánět policajti a agenti a následky jsou docela drsný. (15.09.2008)

Noir ako bič. Od Fullera si mohli zobrať príklad rôzni tvorcovia žánru. Pretože jeho "Pickup" je vskutku stobodový. Počnúc dĺžkou, ktorá lahodí každému, kto nemá rád nadbytočné omáčky a kadejaké scenáristické barličky, vznikajúce často len preto, aby sa výsledok pohyboval kdesi blízo okolo štandardnej dvojhodinovky. Pokračujúc typovo vhodne zvolenými hercami, scenárom a spôsobom nakrútenia. A končiac všetkým, čo robí z obyčajného filmu Film s veľkým F. Tu naviac s chvályhodným bonusom, v podobe tvrdého protiboľševického postoja. Ten zastávajú nielen policajti, ale unisono aj podsvetie. Hýbateľom všetkého je mladá žena, ktorá má za úlohu čosi - kdesi preniesť. To "čosi-kdesi" je mikrofilm, obsahujúci chemický vzorec. Túžia ho získať sovietski tajní. Lenže ojha! Pri snahe odovzdať horúcu dodávku ju v metre okradne šikovný vreckár. Začína hra vysokých ambícií - na všetkých stranách, uhýbania, nefér postupov, snahy pozdvihnúť nízku existenciu kdesi vyššie, zmeny postojov polície k podsvetiu a naopak. A do toho všetkého príbeh lásky, ktorý vznikol len a len vďaka krádeži. Poznámka: To, že chválim jasný protiboľševický náboj filmu neznamená, že drukujem Mc Carthyovským spôsobom krágľovania ľavicovo zmýšľajúcich kultúrnych tvorcov a iných nevinných, pod zámienkou šírenia komunizmu. To naopak. Lenže o tom film nie je. Naopak, páčilo sa mi jasné hodnotové vymedzenie sa voči totalitnej štátnej ideológii, ktorá mala na svedomí množstvo obetí. A aby bolo úplne jasné: voči kapitalizmu mám obdobne odmeraný postoj ako voči boľševizmu. Poznámka 2: Užívateľka čsfd Bebáček má s poznámkou o podobnosti hlavného hrdinu s Jirkom Kornom úplný recht! (04.01.2022)

Vo svojej noirovej temnej dráme z roku 1953 Samuel Fuller nielenže veľmi zdarilo reflektuje dobovú a divácky atraktívnu tému nového celonárodného športu v podobe politického honu na komunistov - on zasadzuje svoj príbeh medzi postavy, ktoré sú v zásade predstavené divákovi v negatívnom svetle. Máme tu obratného, záludného vreckára, ženu, ktorá predáva informácie komunistom, komunistov samotných, miestnu postaršiu dámu, ktorá za pár dolárov udá kohokoľvek. Na druhej strane stojí pár policajtov, ktorí však tiež nemajú ďaleko k pochybnému konaniu pri nakladaní s podozrivými. Fuller však rozdeľuje aj týchto antagonistov do rozličných skupín a stanovuje hranicu - jedna vec je zločinec, druhá zradca vlasti. A netreba zabúdať na to, že aj zločinci majú svoju česť - ale nie všetci, a pre niektorých môže byť spomínaná hranica príliš tenká. Film tak brnká na strunu relativity a takmer nič, mimo samotných komunistov, nevykresľuje čiernobielo, čo zdôrazňuje nespoľahlivého rozprávača. Pri dobovej reflexii nezabúda ani na falošné podozrenia a ľahko ovplyvniteľnú mienku verejnosti a médií (prečo nešla Candy na políciu - pretože by bola tiež považovaná za komunistku). Hlavne však perfektne stavia a rozpracováva vynikajúcu kriminálku so zaujímavými postavami, ktorá stojí na ich vzájomných reláciách a premenlivej nedôvere, opäť odráža spoločenskú situáciu Ameriky 50. rokov. To však v ničom neuberá z ladnosti a grácie, s akou je inteligentný príbeh zkonštruovaný a bez jediného zakolísania rútiaci sa do jednoznačného záveru, ktorý poskytuje divácky uspokujujúcu katarziu. Fuller si do budúcna získal moju pozornosť. 80% (22.07.2014)