Marhuľový ostrov

Celkem zdlouhavé a nezajímavé drama o ženské a třech starších mužích. Polovině dialogů jsem nerozuměl - mísila se tam slovenština s maďarštinou, to ale ani moc nevadilo, protože dialogy byly celkem o ničem. Nic moc až na pěkné houslové melodie a záběry jižního Slovenska - nikdy jsem si neuvědomil, že to tam je skoro jako ve Středomoří. (21.03.2012)

Nedá sa mi povedať že by mi to úplne vadilo. Prostredie je v pohode. Rovnako aj kamera. Dvojica Mokos a Nádasdi tiež. Zvyšok je ale bordel. A to hovorím konkrétne o scenári a o hlavnej hereckej predstaviteľke. Nejako som nevidel tie jej strasti. Milovali ju muži. Myslím si že zdedila aj usadlosť. Mala dvoch synov. Neviem. Chlapi si svoje chyby uvedomovali viac. Snažili sa ich zmeniť alebo sa nad nimi povzniesť, hoci bolo jasné, že to asi nedokážu. Ako romantizujúca predstava vidieka s alkoholom, krčmárkou a peknými scénami na jazere by to mohlo byť až poetické - alá Záhrada - keby to bolo o hľadaní šťastia dvoch bratov. Szidi som neveril ani ten plač v aute ani tú sebestačnosť. Beriem to ako Bebjakov začiatok. Nemyslím si , že to zapadne prachom tak ako Návrat Bocianov. Ale točiť takéto drámy mi prišlo vždy zbytočné. (13.08.2019)

Ako rodený žitnoostrovčan musím povedať, že je to absolútne zavádzajúci a falošný obraz o živote na Žitnom ostrove. Takto nežili ani moji starý rodičia v 50.-60. rokoch. Oblečenie, čo mal na sebe Andráš báči sa nosilo niekedy medzi vojnami. Keby mal od Komárna voziť niekto marhuľe do Bratislavy na Zil-e 151, s filmovou korbou, postavenou na podvozku ťahača prepravníka rakiet, tak by na benzín (napriek vo filme spomenutej nafte, jazdili tieto Zil-y na benzín) dal aj gate. Navyše u nás sa pije skôr české pivo alebo víno, ako barackovica. Hlavní hrdinovia hovorili tou najčistejšou spisovnou maďarčinou, pri ktorej by sa zahanbil aj obyvateľ Budapešti. Jediný raz som tam začul žitnoostrovský dialekt a to od krčmárky. Totálny brak, dopozeral som to len kvôli tomu, čo ešte za blbosti tí tvorcovia vymyslia. (17.07.2012)

Zlyháva to na scenári. Nič sa tam nedeje kvôli niečomu, postavy nenapĺňajú svoje dramatické potreby. Rádoby drsno-živočíšna (ľutujem Szidi Tobias, ktorá okrem najintimnejšieho miesta ukázala všetko) a poetická výprava na dedinu, do záhrady. Množstvo "turistických" elementov ako lov sumcov a iná dedinská romantika. No ten scenár je najslabší. Postavy plávajú vo zduchoprázdne, Tobias je neukotvená podobne ako postavy z Poledňákovej filmov a vyzerá to, že je na celoživotnej dovolenke. Zrazu vie šoférovať nákladné auto, má aj peniaze, aby ho kúpila a nikto sa nečuduje, že tento nákladiak zo šrotu hneď funguje. Téza o osudovej žene, čo kvôli nej všetci hynú. Neelegantné narábanie s časom. Pohľad na dedinu je tu tentoraz nasnímaný "z ruky" respektíve "zo steadycamu", to je asi ten prínos, o ktorom všetci vravia. Ináč samé klišé: macho, čo trtká krčmárku (ako z Kurvahošigutentág), bitka na futbale, rázovitý Pišta Báči, dlhovtáky uchylák. Je to úplne niečo iné ako Pokoj v duši, napriek tomu mám pocit, že sú to zase len romantické báchorky z vidieka. Veľké plus je Nadasdiho herecký výkon. Veľké mínus je totálne nadužívaná hudba. (30.05.2012)

Když ze slibného dramatu uděláte frašku, nemůžete čekat ovace. Námět zní zajímavě, ale to je asi tak všechno. Jsou tu hezké pasáže, hezké záběry, hezká atmosféra. Hudba je šíleně nesourodá, jako by autor chtěl vyzkoušet od všeho trochu, takže mu z toho vznikl guláš folkloru, popu a filmové klasiky, jaká je slyšet v každém druhém dramatu. Také nechápu název Meruňkový ostrov, kdyby sad, no budiž, ale ostrov? Vlastně nejlepší by bylo pojmenování Meruňkovice, film je podobně špatně "pitelný" (omlouvám se všem přívržencům pálenek, ale tyhle drijáky fakt nesnesu). Příběh se vleče a ve chvíli, kdy divák čeká velké finále, které všechno rozetne, přichází pro současnou kinematografii snad už klasická resignace a titulky a pocit, že scenárista to všechno rychle dopsal, aby mohl na kafe...nebo meruňkovici? (také si odnáším pocit, že na jižním Slovensku se chlástá jak na Sibiři). (20.03.2012)