Kid

Mala to byť silná dráma podľa skutočnej udalosti. Najmä pasáže o ťažkom detstve hrdinu, týraného sociálne neprispôsobivými rodičmi vyznievajú menej vážne, a skôr ako groteska. Smiať sa v tomto prípade je nevhodné. Natasha McElhone vyzerá naozaj ako "Frankenstein v sukni" alebo Baba Jaga z rozprávky. To by iste nebolo na škodu veci, no je jasné, že tvorcovia filmu sa o žánrové presahy a hyperboly vôbec nepokúsili. (28.01.2013)

Niektorí rodičia by si naozaj skôr zaslúžili slučku okolo krku ako rodičovské sociálne dávky. Ako napríklad matka malého Kevina. Prvá tretina filmu je zároveň vrcholom filmu. Ukazuje neznesiteľnú tortúru chlapca, na ktorom si žena s večne nenávistným škľabom v tvári vybíja neuhasiteľnú agresivitu. Občas sa ku kopancom a buchnátom pridá aj večne ožratý tatko. Súrodenci len nemo prizerajú nerovným zápasom vo voľnom štýle, spestreným tu i tam "originálnymi" mučeniami typu vopchania synových prstov do zapnutého toustovača či drtičky odpadu. Až keď ho raz takmer prizabijú a končí na intenzívke, dostáva náhradných pestúnov. Ani tam mu dlho ruže nepokvitnú, no aspoň ho nik viditeľne nemučí. Peniaze získava vstupom do pochybných kšeftov. Navyše sa črtá vzťah. Záver je úplným protipólom úvodu, celok tak nadobúda charakter krutej sociálnej drámy so šťastným koncom. Čo by nejako nevadilo, veď poskytnúť nádej všetkým trpiacim je potrebné a občas sa peklo detstva a dospievania napokon zmení v čosi dôstojnejšie. Vadil skôr taký ten pop spôsob odprezentovania, charakterizovanými dlhými plochami plochých popevkov, počas ktorých sa odohrávajú nejaké kľúčové udalosti, zostrihané do pár úplne typických záberov, jánošíkovské presadenie si svojich práv a dosiahnutie životných mét vskutku čestným zárobkom. Navyše všetko tak typizovane, až srdce puká a vlastne v tom puknutí sa rozum zdráha uveriť dôveryhodnosti celého rozprávania, pretože tento spôsob viac než čo iné pripomína klišé tak typické pre ženské romány priložené k lesklým magazínom, či pre hrdinské rodokapsy, predávané v novinových stánkoch. (07.11.2014)

Otec alkoholik, matka brutální frankenstein, asi deset sourozenců a k tomu selhávající sociálka....to jsou podmínky, ve kterých Kevin vyrůstá. Zoufalství hlavního hrdiny je podané tak, že se Vám velice rychle dostane pod kůži a někdy máte chuť film vypnout, pro neúnosnost Kevinovy situace, což by byla škoda, neboť je to výborný film a hlavně výborně zahraný. Hlavně Rupert Friend je skvělý herec, který tímto dokazuje, jak všestraný je. V jednom filmovém počinu ho nenávidíte jako krutého nacistu, v dalším jako emocionálního, ziskuchtivého vyděrače a v tomto filmu si ho zamilujete jako životem týraného chlapce s obrovským srdcem a ještě větší vůlí se z těch, s prominutím sraček, které mu osud připravil, vyhrabat. (16.01.2011)

Spoiler: Skutečný příběh chlapce, kterého matka nenáviděla a týrala jak psychicky tak fyzicky. Při dospívání byl ve škole šikanován a v dospělosti s ním kde kdo vymetl. Nakonec se sám postavil na vlastní nohy a vzepřel se špatnému osudu. Příběh tohoto snímku mě dostal a konečně jsem po dlouhé době viděl kvalitní film s kvalitním příběhem. Režisér tento film vzal do správné ruky a vytvořil povedený film... 8/10 = 80% (21.12.2010)

Šialene drsný príbeh, až ťažko uveriť, že by mohol byť podľa skutočnej udalosti, skôr podľa skutočného románu. Už len postava krkavčej matky, Frankensteina v sukni, to bilo do očí najviac, takúto rolu Nataschi asi nikto nezávidí. Prvá drsná polovica sa príbehovo dala chápať, ale v poslednej časti sa to priblblými obratmi zvrhávalo (olúpenie mafiánskych šéfov) až po nebeský záver. Akoby v závere došla scénaristovi sila vymyslieť niečo normálne. –––– Niekedy sa osud na chvíľu odvráti. Možno sa zameria na nešťastie niekoho iného a anjeli šťastia vás zveria do bezpečných rúk. –––– Život nie je o minulosti, ale o budúcnosti. A o tom, ako ju šťastne môžete dosiahnuť. (13.06.2014)