Pieseň o sivom holubovi

Ano, ano - som mylovnik ceskoslovenskej kynematografyje, ale urcite nemam rad rezisera Stanislava Barabasa a ani Rezuchu, no a pochopitelne Vojtecha Trapla. Takze tato znoska pribehov od vypuknutia SNP az po prve vojnove udalosti na mna nefunguje. Takze sa nestotoznujem s entuziazmom miestnych mentalov a napliaskam tomu len takych obycajnych 25 % (21.06.2014)

Velice zajímavý a působivý film, směs poetismu a drsnosti. Samozřejmě, že doba vzniku se na filmu podepsala svou ideologií (leč ne zase tak fatálně), partyzáni jsou zde tak dobráčtí a hodní a s hlavními dětskými hrdiny se tak volně baví a stýkají, jako by ani válka nebyla. A mince se sovětským znakem a nápisem CCCP, která má důležitou úlohu v úvodní povídce, je tak kamerou vytažená, že to dnes působí až násilně. Ale jsou to jen chybičky na vskutku zdařilém celku, který, dle mého amatérského názoru, trochu překonává film Práče (hlavně svou kamerou), leč přec jen trochu zaostává za filmem Ať žije republika, který je méně naivní. (29.08.2010)

Jeden z najlepších slovenských filmov z obdobia 2. svet. vojny, zvlášť ak vás zaujíma pohľad na vojnu detskými očami. Barabáš sa celkom šikovne vyhol propagande, možno pár viet ňou zaváňa, ale okrem jedného slova "súdruh" som tam nič iné nepostrehol. Režisér sa venuje hlavne SNP, ale nevyhol sa ani téme gardistov - skvelý K. Machata, ktorý si niečo podobné zahral v Polnočnej omši. Asi najlepšou scénou mi pripadal rozhovor chlapca s ruskou partyzánkou v horách. Dej sa točí hlavne okolo neho a jeho zraneného holuba. A toho je dobré vypustiť tam, kde ho našiel...Film som už videl niekoľkokrát a stále si to rád pozriem znova. Slovenská klasika. 90%. (12.07.2013)

Ak existuje film, ktorý svojou baladickosťou a svojou potrebou vypovedať o hrôzach vojny - iným, novátorským spôsobom a to v čase socializmu v československu TAK aby film nestratil nič na svojej dôležitosti alebo dokonalosti je to práve tento. Pieseň o sivom holubovi je krásny film. Ješinová kamera je neustále v pohybe a tých pár miest keď je statická nahrádza pohyb v pozadí. Film má preto spád a je nasnímaný takmer dokonale. Oproti tomu Ješinová kamera v Jánošíkovi je len kamera. Podobne ako slnko v siety práve kamera a scénar, ktorý je dokonalý a tiež herecké prejavy hercov a nehercov dotvárajú vojnovú atmosféru v slovenskej dedinke. Silné scény, bitka, zastrelenie holuba, príchod nemcov alebo nájazd nemeckej stíhačky či už tragický koniec, sú natočené tak silno a tak dobre až som si dakedy hovoril" naozaj je toto slovenský film?" lenže je. Barabášovi sa vyplatila práca na poli dokumentov. Má cit pre detail a pre postavy a prostredie v ktorom sa nachádzajú a tiež môže ´dakovať premyslenému scenáru, ktorý mu umožnuje naplno rozviť charaktery hlavných postáv tak, že všetky zložky filmu sa spoja v jedno a vy sa zrazu ocitnete uprostred diania. Myslím že takéto filmy sa netočili len tak a márne nájdeme nejaký podobný , lenže fakt že tento film je taký silný a na svoju dobu taký originálny ma teší. pretože vtedy si uvedomíte že ani to české Želary nebolo nejaké super. Tento poviedkový film, ktorého prechody sú také ľadné a pokojné že nenarúšajú štruktúru videného a počutého tvoria akúsi bodku za dokonalosťou tohoto diela, ktoré aj keď má cez 40 rokov nestratilo nič zo svojej vážnosti a krásy. (22.12.2008)

Ak by ma niekto požiadal, aby som mu menoval nejakého dobrého slovenského režiséra, donedávna by som zrejme odpovedal iba ťahavým a retardovaným "Eeeeee..." a následne zabrblal niečo o Nvotovi a o Jakubiskovi, kým mu ešte nehrabalo. Po dnešku však môžem s čistým svedomím a zreteľným hlasom pridať meno ďalšieho človeka: Stana Barabáša. Jeho debutový film dokazuje, že neskoršia (a vynikajúca) Krotká nebola iba náhoda a že tento filmár už od začiatku vládol pozoruhodným zmyslom pre tempo, vedenie hercov a zaujímavú prácu kamery. Pieseň o sivom holubovi je obdivuhodne ľahko vysústruženou freskou II. svetovej vojny na Slovensku, kde sú kontinuita a vývoj postáv miestami silnejšie ako v mnohých súčasných nepoviedkových filmoch. Pri "starých klasikách" sa v drvivej väčšine zvyknem nudiť, toto je ale jedna zo svetlých výnimiek. Kus sebaistého a miestami svoju dobu predbiehajúceho remesla. (27.11.2013)