Najsilnejšie puto

Aneb zachraňte zimu v roce 2012. Co si budeme povídat. Vyrůstali jsme na Willym a žrali každý jeho nový příběh ať byl sebeinfantilnější. Delfíní ocásek je ovšem v lecčem trochu jiný. Poukazuje na fakt že když člověk, zvíře, ryba a sakra klidně i rostlina chce dokáže neuvěřitelné věci. Chce to zatnout zuby a makat na sobě. A ano je to film který bych s přehledem pouštěl svým dětem aby viděli jaké hodnoty mají ve skutečnosti cenu. Charles Martin Smith zvládl režii na výbornou, herecké výkony jsou příjemné a dědeček Freeman dokresluje krásně celkovou atmosféru. Tak Zimo...ať ti ocásek slouží! (25.03.2012)

Milý rodinný film, ktorý sa zakladá na nálepke "true story". Nuda to nebola a ak sa chcete rozjímať nad trpkým osudom delfína kľudne pozrite. Končí ružovo s deťmi ktoré húfne americky naskáču do vody a aby vás to citovo dorazilo a možno donútilo vyroniť slzičku tak predkladá aj autentické zábery. Ako ja neviem ale nie je sebecké ľutovať delfína keď majú niektorí ľudia horší osud? Alebo prečo potom radšej neľutovať to že Japonci delfínov zabíjajú, veď to je tiež "true story"? To by asi však nemalo taký dojímavý charakter a Happy-end. No film sám o sebe je priemerný, s príšerným českým dabingom, ale na upršanú nedeľu strávenú s rodinou ako stvorený. (03.08.2012)

Taková variace na Zachraňte Willyho, ale tentokrát podle skutečné události. Je to miloučký, pro děti a pro ty, kdo si rádi prvoplánově popláčou. Mně byly sympatické postavy, příběh taky hezký, ale kdyby se trochu ubralo na komičnosti a přidalo se na dramatu, byla bych ještě spokojenější. A rozhodně můžu prohlásit, že jde o jeden z nejhůř nadabovaných filmů, co jsem měla tu čest (nebo smůlu) vidět. (12.04.2014)

Opět jsem se emotivně v některých pasážích neudržel a prostě jsem to pustil ze sebe ven. Nemám co bych ani k filmu řekl, snad je to, že mě velice překvapila účast "Morgana Freemana" v roli "kutila" doktora. Na uvedeném odkaze se můžete kouknout na skutečnou "delfínku" Winter -> http://seewinter.com/winter/media/webcam-3 (18.02.2012)

V dnešnej uponáhľanej a zvláštnej dobe, kedy si človek zabúda všímať ľudí okolo seba, je krásne vidieť príbeh, v ktorom si človek nájde čas i na poranené zvieratá. Každý si asi pamätá celkom dobrý rodinný film Zachráňte Willyho, ktorý vznikol takmer pred dvadsiatimi rokmi. Niečo podobné predstavuje rodinná dráma Dolphin Tale. Je to skvelý film podľa skutočnej udalosti, ktorý je plný emócií a citov. Hlavným predstaviteľom je zranený delfín Winter a malých chlapec, ktorý je jeho ľudským priateľom. Prvá polhodinka filmu je nemastná neslaná, bez atmosféry, emócií a akýchkoľvek dojímavých scén. Neskôr sa to však poriadne rozbehne, príde atmosféra a napätie, veľa emócií a citov, prehlbujúcich sa vzájomných väzieb. Celé je to strašne krásne a dojímavé. Človek hneď pochopí, že nikdy sa netreba vzdávať a všetko môže skončiť veľmi šťastne. Príbeh o vzťahu človeka a zvieraťa vždy zaujme a Dolphin Tale zaujme o to viac, že je podľa skutočnej udalosti. Podstatou v živote je nebyť arogantným sebcom, ale pomáhať ľuďom i zvieratám, ak to potrebujú. To je posolstvom filmu, ktorý sa oplatí vidieť a to napriek nižšiemu rozpočtu, zvláštne znejúcim menám a čudesným dialógom. Z času načas mám rád zažiť niečo naozaj emotívne a tak som bol naozaj spokojný. (01.04.2012)