Vlčie diery

Je to dosť dobrá vojnová dráma. Má dobrý príbeh o jednej rodine s niekoľkými synmi, ktorí sa v čase Slovenského národného povstania vracajú z rôznych miest domov, do malej dediny pri horách, pričom každý celú situáciu vníma po svojom, ale aj tak sa do povstania zapájajú. A samozrejme ich všetkých čakajú mnohé problémy, no nielen s Nemcami, ale aj kvôli tomu, že dvaja synovia milujú tú istú ženu a navyše jeden z nich sa stal mrzákom. Spracovanie sa mi páči, síce o nejakom plnohodnotnom príbehu sa v tomto prípade ani moc hovoriť nedá, ešte aj ten motív lásky dvoch mužov k jednej žene, ktorý spočiatku pôsobí výrazne ide časom úplne do úzadia, ale filmu to vôbec neubližuje, lebo cítiť, že tvorcom tu šlo o niečo iné. Hlavne zobraziť tieto udalosti z pohľadu čo najväčšieho počtu ľudí z rozmanitých kategórií, takže nechýbajú muži, ženy, starší, mladší, s lepším vzdelaním aj bez neho, samozrejme aj Nemci, pričom každý to vníma po svojom, niekto aktívnejšie a iný sa tomu zase chce čo najviac vyhnúť a toto je zvládnuté výborne, bavili ma situácie so všetkými kategóriami a dokonca ešte aj všetky scény s deťmi sa až prekvapivo dobre vydarili. Pochváliť musím aj skvelú dobovú atmosféru, za čo ale určite môže aj to, že film sa točil len pár rokov po skutočných udalostiach a množstvo nezabudnuteľných scén. A tak tu sa je po celý čas skutočne na čo pozerať. Spokojný som aj po stránke akcie, síce sa tu nenájde žiadna akčná sekvencia, ktorá by ma výrazne bavila, ako celok, navyše aj to množstvo dobových záberov mi prišlo trochu nadbytočných, ale aj tak sa tu nájde plno, skôr takých menších scén, ktoré sa vydarili, napríklad ostreľovanie Nemcov z krytu. A najrozporuplnejšie je rozhodne finále, celá situácia je zaujímavá, ale to kombinovanie hračiek a reálnej akcie mi prišlo skôr len úsmevné. Herecké obsadenie je na tom veľmi dobre, najviac vyniká skvelý Františet Dibarbora, ktorý nemeckého dôstojníka zvláda perfektne, ale ideálne mi prišli úplne všetky postavy a to aj bratia. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, tvorcovia si síce viditeľne nemohli dovoliť nejaké veľkolepejšie bojové scény, ale to už je to najmenej a hlavne tá atmosféra je výborná. Vlčie diery sú jednoducho klasika, jeden z našich najlepších vojnových filmov, ktorý som už videl viackrát a určite som s ním ešte neskončil. 77% (21.09.2014)

Významný film, ktorý utváral názory a hral veľkú rolu v našej kinematografii. Prvú polovicu chaosu a rozpakov strieda druhá s hlbokými okamihmi, ktoré ako tak vojnu približujú. Strieľanie detí, starcov, masové popravy, obesenia, vraždenie z nenávisti, z pomsty, no hlavne psychológiu ľudí to veľmi približuje dnešnému divákovi. Dnes by sme krútili hlavou nad vecami, ako že všetci idú, tak aj ja idem alebo že nič netušiaceho by som nezabil, pokiaľ by nebol taká sviňa, to sú proste aj z kresťanského, či rozumného hľadiska dosť hlúpe vysvetlenia. No na tú dobu a aj na mnohých dnes to však sedí. Povstanie je kontroverznou udalosťou, keďže skončilo ako skončilo, partizáni neboli vždy tí najmorálnejší, ale vyvstáva otázka, či bolo treba očistiť náš národ a pridať sa tak na správnu stranu, najmä keď tu bol silný vplyv komunistov. Niečo bolo treba robiť, ja som zásadne proti vojnám, ale zároveň je podľa mňa dôležité brániť sa. Je to akýsi rozpor v mojich hodnotách, keďže kresťanský názor je skôr za inú formu odporu, no neviem povedať jasne, čo bolo správne, čo nie, to bude súdiť niekto iný. Obsadením to je náš národný megafilm, keďže sa ho účastnia takmer všetci neskorší významní herci ako Chudík, Dibarbora, Durdík, Bielik, Huba, Zachar, Ťapák, či Záborský. Ukážka ruskej fronty bol priam alegorický zostrih. No alegorické bolo skôr zvolávanie ľudí, ktorí behom chvíle opustili svoju robotu a všetko nechali tak a vrhli sa do boja, to sa vážne brať nedá. Boj s maketami už na túto dobu nemuseli takto spraviť, je to komické. Správanie, triky boli zaujímavo ukázané, tiež aj s tým ako sa deti hrali cez vojnu, herecky je to presvedčivé. Partizáni sú tu ukázaní len v dobrom, lebo vtedy vládlo ešte nadšenie pár rokov po vojne, nebolo treba cenzúru ako neskôr od komunistov. Takže ani tento film nepodáva úplne objektívnu stránku veci, ale zároveň ani neukazuje agresora tak, ako by mal, je to jemné zobrazenie na mňa. Hudba je ozaj akoby inšpirovaná inými významnými autormi, ale nebudem ju haniť, je to presvedčivé ako film celé dosť dobré. (12.01.2013)

Na válečném filmu Vlčie diery mě nejvíce zaujalo technické ztvárnění bitevních scén na kterých se podíleli modeláři, kteří pro film vytvořili modely tanků, stromů a dalších rekvizit a oproti reálným scénám a skutečným unikátním záběrům ze SNP působí téměř pohádkovým dojmem. Rozpočet by zřejmě spolkl velkou finanční částku, proto se Paľo Bielik uchýlil k alternativní verzi, která je víceméně úsměvná, má však svoje kouzlo. Film občas sklouzne do vlasteneckého patosu, avšak bez ideologické roviny. František Dibarbora v roli esesáka byl bestiálně zákeřná svině!! (07.03.2020)

Emotivní snímek z období SNP. Příběh partyzánů Jano, Matúš, Ondrej, Štefan, kteří se zapojí do boje proti německým okupantům. Moc se mi líbil pan Dibarbora v roli německého důstojníka. Závěrečná scéna na zastavení kolony tanků v úzké cestě mezi skálami, již dnes samozřejmě působí velice komicky. Ale makety jezdily a fungovaly, tak proč by je v té době nepoužili. (29.07.2011)

Na Vlčích dierach sa už neodvratne podpísal ten povestný "zub času", každopádne každý nový divák bude k filmu pristupovať viac ako k povinnej filmovej čítanke, akoby očakával niečo, čo by mohlo konkurovať neskorším vojnovým filmom. Vlčie diery sú prvým, a zároveň jedným z mála filmov o SNP, ktoré sa snažia túto udalosť zobraziť komplexnejšie, nielen ako jeden príbeh na pozadí povstania, o ktorom by sme sa tak veľa nedozvedeli. Dialógy škrípu, keď malé dieťa hovorí, že Nemci sú zlí, tak som cítil, ako Bielik tŕpne za kamerou a hovorí si, nech to povie aspoň trochu prirodzene. Stopercentnú čiernobielosť charakterov môžeme taktiež pripísať dobe vzniku, na druhú stranu by sme tak nemali jedného z najväčších arcizloduchov histórie slovenskej kinematografie v podaní Františka Dibarboru. No a zo záveru by mal určite radosť aj Ray Harryhausen. (02.09.2014)