Eštebák

Český alebo slovenský film odohrávajúci sa pred rokom 1989 spoznáte podľa toho, že ich tvorcovia sa vyhýbajú veľkým celkom miest a dávajú prednosť interiérom. Nemajú totiž prostriedky na to, aby vyvolali dobovú atmosféru inak, ako nábytkom a starým autom pred fasádou domu, ktorý skoro nikdy nie je zaberaný v celku. AK by kamera švenkla o 5 stupňov doľava alebo doprava, zbadali by sme dnešok. Ale ako píšem, ako výčitku to brať nemôžeme. Problém je v tom, že na rozdiel od nemeckých a východných tvorcov všeobecne nedokážeme (režiséri ani scenáristi) vyvolať podobné emócie, o katarzii nemôže byť ani reč. Je to škoda, pretože scenár Eštebáka je veľmi slušný, má zopár zvratov a výbornú pointu. Mádl hlavnú úlohu zvláda s prehľadom. (24.11.2014)

Ak toto má byť prvý slovenský film o komunistickej minulosti, tak to aby sa tu radšej už nič netočilo. Dalo sa čakať, že AVF tu vznikne na to, aby ho tunelovali ľudia o talente predavačov vo fastfoode. Téma? To je jedno! Hoci aj Eštebáci! Si predsa etablovaný umelec (natočil si Cinku pannu), tu máš 15 mega! Nezabudni z toho čo najviac ušetriť! Vracať to samozrejme nemusíš. Tvorca sa zamyslí. Nuž akoby sme to spravili? POUTA, OBČIANSKY PREUKAZ, ŽIVOTY TÝCH DRUHÝCH, PELÍŠKY a reklama na mobilného operátora dokopy. Obsadíme tam Mádla! Aj Vetchého a Budařa! Tých majú ľudia radi! Zo dve trtkačky tam treba napísať. Jój a vtipov o komunizme ja poznám, všetky ich tam nasúkajme, ako Zdeňek, ten to vie! A titulnú pesničku nech spraví Tomi Popovič (Karel Gott ju robil k Cinke Panne, nech si odpočinie.)............ Nekorektný, za vlasy pritiahnutý, ultragýčový, meštiacky blud, na ktorý budú do kina naháňať reklamami na mobilného operátora zblbnuté deti, aby si odžili svoje dve minúty nenávisti voči sviniam komunistickým. A človek, čo to spáchal bude ešte adorovaný ako národný umelec. Komunizmus nie je to o čom ten film hovorí, tento film a jeho výroba je komunizmus. (24.05.2012)

Podle upoutávek v České televizi jsem se na film docela těšil. Nadšení z filmu však ze mne vyprchalo již po několika málo minutách děje. Ten je zejména ze začátku velmi zkratkovitě podaný, což vnáší do filmu zmatek. Ve filmu mně vadila i hromada chyb a historických nepřesností a velmi silná nepravděpodobnost děje. Škoda, námět byl pěkný. (03.03.2014)

eŠteBák by si určitě zasloužil analyticky nosný rozbor z mnoha hledisek, například navázání na "filmově aktraktivní" zpracovaní přelomu zlatých šedesátých a normalizace, za další spolupráce Slovenska, Polska a Česka, pak téma odposlouchávání, mladého manželství v krizi atd. atd atd. Co je ale výsledkem? Formálně ucházející výsledek, který je bohužel ale pohádkovou statí s typizovanými gagy a scénkami. Reálie panelového bytu s umakartovým jádrem jsou hodně nosné, zvlášť, když jsou takové detaily jako tapety efektivně zapojeny do děje. Nicméně herecky je to hodně nevyvážené, a veškeré ty úlety na téma všechny partaje slyší všechno nebo mladá manželka v krizi jde s prvním, kdo jí pozve na kafe... na tom není co obdivovat. Sem tam mají pěkné chvilky tací, jako Vlado Hajdu nebo Marek Geišberg, ale to je asi tak všechno. Mádl uhrává hlavní roli za pomoci dvou výrazů a o Goldflamovi radši ani nemluvě. Marná vzpomínka na výrazně lepší Životy těch druhých (2006). (11.07.2012)

Ak je v slovenskom filme deficit tém, tak je to naša minulosť. Absencia reflexie národa raz musí skončiť a Eštebák je filmovým pionierom. Distribučné označenie ako trpká komédia môže zvádzať k omylu, lebo trpkosť prevláda vo všetkých smeroch a komediálnosť je naznačená len v dvoch-troch scénach, ktoré sú však skôr parodické. Ale majú svoje opodstatnenie. Veď najväčšou zbraňou slabých je vždy len humor a opísané situácie v príbehu, akokoľvek krajné, si zaslúžia odľahčenie. Možno práve toho humoru je málo a téma by si zaslúžila viacej komiky, aby bola absurdnosť eštebáckej témy lepšie predostrená mladšiemu publiku. Scenárista Ľubomír Slivka sa však rozhodol inak a svojím podaním vsadil na staršieho diváka. Ten si lepšie pamätá temnú dobu a mnohí majú aj stále čerstvú spomienku na represie režimu. Hoci sledujeme osud mladého rádioamatéra od čias vojenskej základnej služby, kedy bol priamym aktérom popravy utečenca zo socialistického raja ( 1966 ) až po počiatok normalizačných praktík ( 1970 ), hrdinová doba temna je dávkovaná postupne, systematicky až po nezmieriteľný odpor k vlastnej práci. V tomto sa zaskvel Jirka Mádl, ktorý ma nadmieru prekvapil svojím vyzretým herectvom, lebo som ho vždy považoval za zaškatuľkovaného teen-hrdinu priblblých komédií. Oceniť treba aj Ondřeja Vetchého a Jana Budařa, ktorí svojim postavám zástupcov režimu dali pečať hajzlíkov prvého kalibru a tragikomicky sa k nim pridal tretí, ktorého meno nespomeniem, lebo by som spoileroval. Po technickej stránke je snímok Juraja Nvotu prekvapivým počinom. Na jednej strane dokáže vytvoriť priam desivú komornú scenériu, na stránke druhej sa nebojí pustiť do akčných leteckých záberov ( v tomto prípade určite aj zásluhou dobrej kamery Jana Malířa ). Celkový dojem je vyjadrený v hodnotení, určite však zazlievam príbehu, že je obdarený množstvom motívov, ktoré sú spočiatku nečitateľné a až čas zabezpečí, že všetko do všetkého zapadne ako puzzle. Druhý komentár. (20.04.2012)