Tri dcéry
Réžia:
Štefan UherScenár:
Alfonz BednárKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Ilja ZeljenkaHrajú:
Jozef Čierny, Ivan Rajniak, Dušan Blaškovič, Milan Fiabáne, Viktor Blaho, Věra Tichánková, Hana Slivková, Ernest Šmigura, Alžbeta Štrkulová, Mária Sýkorová (viac)Obsahy(1)
Aktualizácia starej ľudovej balady o otcovi a jeho troch dcérach. Starý Majda po vyvlastnení jeho majetku hľadá útočisko u svojich troch dcér, ktoré kedysi sám poslal do kláštora, aby nemusel deliť statok. Jedine najmladšia dcéra je aj napriek vyhosteniu z kolektívu svojich radových sestier ochotná sa oňho postarať. (STV)
Recenzie (46)
Film zobrazujúci starú ideológiu (už samotné to slovo nenávidím), ktorá je pohlcovaná ideológiou novou, resp. náboženstvo vs. komunizmus, nám ukazuje kto mal v daných časoch jasne navrch. Téma je to dobrá, na starých slovenských hercov nedám dopustiť, ale viem si predstaviť tento film o niekoľko desiatok minút dlhší a niektoré veci rozpitvať hlbšie, napr. príbeh starého Majdu, ktorý bol (aj keď je uvádzaný ako hlavná postava filmu) oproti hlavnej téme odsunutý na vedľajšiu koľaj. ()
S ohľadom na dátum výroby fajn film. Síce bez akéhokoľvek vykreslenia postáv, ale inak ok. ()
Jak zlomit člověka, jeho přesvědčení... ()
Výborný film využívajúci alegóriu piesne a zároveň zobrazenie neľahkého osudu rehoľných sestier po zrušení náboženských rádov a kláštorov. Sledujeme smutný osud kulaka Majdu, ktorého režim zbavil domova presídlením do neexistujúcej obce. Po nezhode so synom zostáva sám a hľadá útočisko u svojich dcér, ktoré kedysi prinútil vstúpiť do kláštora, aby mohol celý majetok odkázať synovi. Dcéry ho jedna po druhej odmietajú až na tú najmladšiu. Zároveň sme svedkami jednania súdruhov s kolektívom rádových sestier, ktoré sú síce najpracovitejšie zo všetkých kolektívov, ale stávajú sa terčom ideologickej šikany. Stret so svetom mimo kláštora neprináša len kolektívne problémy, ale aj osobné dilemy medzi svetským a náboženský či osobným a kolektívnym. Neveselá atmosféra je postavená na výborných hereckých výkonoch a výstižne dokresľovaná ľudovou piesňou, ktorú si neustále pospevuje miestny blázon Janohop. ()
Prvá Miss Československo ako mníška čo vozí hnoj... ()
Uherovi se podařilo, ve stylu Nové vlny, moc hezky ztvárnit střet dvou různých skupin tupých a stádních lidí ve vrcholně nevlídné době padesátek. Obě skupiny jsou postiženy jiným způsobem, obě hlásají bludy a lži a obě si svou integritu udržují stejně. Cíleně vytváří obětní beránky, prašivé ovce, které ze skupiny vypuzují za účelem udržování strachu v ostatních, že je stihne stejný osud vyvrženců. Když člověk uvěří, jakékoliv ideologii, doktríně a zařadí se do dané skupiny, je to jakoby přišel o část mozku. A není to jen záležitost historie. Dnes (2024) opět navýsost aktuální. Dobrý casting hlavních postav, kamera, scénografie, jen postsynchrony dost mizerné. ()