Tyranosaurus

hodně surový snímek, který víc než příběhem zaujme hereckými výkony hlavních představitelů. Depresivnost čpí skoro z každého okýnka a bezvýchodnost ze zatrpklosti jejich životů Vám nejspíš neudělá dobře, stejně jako mě. Na výsledných 4 hvězdičkách (i když slabších) má největší zásluhu asi civilnost snímku a jeho provedení. [ PŘÍBĚH: 2 /// NÁLADA: 0 /// ART: 2 /// STYL: 1 /// CASTING: 3 (3*MAX) ] (17.05.2012)

Nenápadný anglický herec Paddy Considine se tímto filmem snažil ukázat, že zvládá i scénář a režii a docela se mu to povedlo. Psychicky hodně náročný snímek, který v sobě prakticky neobsahuje světlejší chvilky a po celou dobu nás bombarduje depresivními obrazy zlých a psychicky nevyrovnaných lidí. Zajímavé ale těžko stravitelné a snadno zapomenutelné. (07.06.2012)

Pozostatky z Jurského parku. Či skôr prevedenie krátkometrážnej prvotiny Paddyho Considinea do celovečerného debutu, pohrávajúceho sa s existenciálnou trýzňou a stratou zmyslu premárnených životov dvoch osamelých zblúdilcov, žijúcich uprostred šedivej okrajovej štvrte severoanglického Leedsu. Neokázalosť a civilnosť ako samozrejmé trademarky britskej nemainstreamovej (alebo nielen tej) tvorby, tvoria aj Tyrannosaurovu neoddeliteľnú súčasť. Film ľahko preložiť ako vztýčený prostredník otvorene ukazujúci k Bohu, ktorý nie a nie Josephovi pomôcť. Nie sú nám predkladané žiadne manipulatívne, či iné lacné prostriedky, ktoré by iba vnucovali povrchne empatické cítenie s postavami. Práve naopak. Emócie musíme hľadať sami, za zachmúrenými tvárami ústredných postáv, nevidiacich zmysel svojho ďalšieho bytia, za šedivo strohými kamerovými kompozíciami. Avšak stretnutím Josepha a Hannah pomaly začnú praskať ľady, hoci ich úplné nalomenie je len na divákoch. Hyper-optimista by mohol namietať, že z filmu boli vystrihnuté všetky scény ukazujúce nám postavy vo svetlých okamihoch, v okamihoch, keď ich životmi sprevádza šťastie. Ale práve metódou absencie čohokoľvek pozitívneho však Considine silnejšie podtrhuje šedivú realitu tej fázy života, keď vysloviť viac ako len vetu Nemám nikoho, je nemožné. Komorné, neprikrášľujúce, depresívne i asketické a nehľadajúce svetlé stránky života tam, kde nie sú, to je Tyrannosaur. Britský civilizmus v duchu Kitchen sink drám Linsay Andersona či Kena Loacha, za ktorého postupné zarývanie sa pod kožu môže predovšetkým Peter Mullan v hlavnej úlohe. Ten, kričiaci po vzore Mela Gibsona Freedom, len potvrdzuje svoj kultový herecký status. 85% (03.06.2012)

Otřesné. Ne snad pro míru brutality, ta už dnes nikoho nešokuje, ale spíš pro způsob, jakým je ta brutalita zobrazena. Násilí je tady syrové, prosté jakýchkoli efektů, všední a nechutně ... normální. Už začátek vám napoví, že tahle seance asi nebude procházkou růžovým sadem. Každý postava je tady emocionálně vykastrovaná, ať už jde o grobiánského ničitele Josepha nebo o útlocitnou Hannah, která se snaží překrýt chlastem a dětsky naivní vírou hrůzy spolužití s frustrovaným slabochem. Nejde ale jen o ně - ústřední dvojici obklopují zničené rodiny, sociální odpad nejnižší sorty, staří alkoholici a mladé přistěhovalecké gangy. Pocit beznaděje je tady přímo hmatatelný. Přesto je ten film podivným, smutným způsobem hezký, kromě malého sousedovic kluka tady sice nenajdete jedinou kladnou postavu, ale to filmu přidává na autenticitě. Tak nebo onak je to film, který vám může hezky zkazit večer. Dovolte mu to. (22.02.2012)

Tak a máte to! Život ako na tácke. Bez škrupúľ vyfľusnutý priamo na plátno. Povinne by som to dal pozrieť všetkým sledovačom Fariem, Hotelov, Ordinácií. Ale na druhej strane - možno prežívajú niečo podobné doma. Nič pre citlivé povahy. Ja som však maximálne spokojný. Mullan i Colman perfekt, dialógy bezchybné, prostredie britské až na kožu. Po skončení treba ísť na slniečko, prípadne si dať niečo tvrdšie na posilnenie organizmu.. (26.04.2012)