Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Film začína zvukom úderov, z tmy sa postupne vynára postava cvičiaceho boxera. Po tréningu sa provizórny ring vďaka uniforme veliteľa koncentračného tábora náhle odkrýva ako súčasť veľkej továrne na smrť. Od prvého záberu filmu sa charakter týchto dvoch miest prelína a mení v príbehu dvoch nerovnocenných protivníkov. Na jeho začiatku majú „šťastie“ obaja: veliteľ tábora Kraft nájde svojho sparingpartnera a väzňovi Komínkovi, ktorého chytili na úteku, tak v poslednej chvíli predĺži život. Pre prvého, disponujúceho absolútnou mocou, je to ideálne vylepšenie tréningových podmienok v pláne povojnového pokračovania boxerskej kariéry. Druhý sa stáva bezcennou „muchou“ vykrmovanou „ako prasa“ pred blízkou porážkou. Silnejúci bývalý boxer Komínek však čoskoro pozná slabiny Krafta. Bezmocný skrýva svoju silu, aby si zachránil život. Veliteľa porazí až v zápase pomsty za umučenie priateľa. Jeho ďalšiu popravu odvráti Kraftova Helga, podľa ktorej by mohla uškodiť manželovmu imidžu fair play športovca. Pre návrat do tábora a smrť sa nakoniec rozhodne sám, keď pochopí, že cenou za jeho prepustenie je poprava 40 spoluväzňov. Film, nakrútený podľa rovnomennej poviedky poľského spisovateľa Józefa Hena, sa stal prvou slovenskou psychologickou drámou z prostredia koncentračného tábora. V koncepte dvojakého ringu i dvojakej hry ako boja o život sa Solan zámerne vyhol konkretizáciám a spektakulárnosti, aby o to viac diskrétnosťou a asketizmom režijného štýlu prenikol k tomu, čo v každej hraničnej situácii rozhoduje: zlyhanie, alebo sila ľudskosti a solidarity. [44. MFFKV 2009] (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (98)

nascendi 

všetky recenzie používateľa

Netradične som tomuto filmu po opätovnom zhliadnutí pridal hviezdičku, pretože je v našich pomeroch výnimočný a nadčasový. Vyniká nielen famóznym herectvom Štefana Kvietika a výbornou kamerou Tibora Biatha, ale najmä tým, že to nie je ani koncentráčnický, ani športový film. Je to film o tom aké podoby môže nadobúdať človek v extrémnych životných situáciách. Páčil sa mi ten autentický jazykový Babylon, ktorý by americký divák vzdal po pár minútach a tiež to, že na filme spred polstoročia čas nehlodal. ()

topi 

všetky recenzie používateľa

Velice sugestivní a velice autentické. Atmosféru v lágru umocňuje i polská nebo německá mluva, která zůstala zachována a opatřena titulky. Depresivní fazónu přidávají neustále kouřící komíny z pecí v táboře a sirény, které se rozeřvou vždy, když nějaký vězeň uteče. Závěrečné burácející houkání mě bude dlouho strašit v hlavě. Hodně vše zdrsňuje černobílá vizáž filmového pásu a kamera Tibora Biatha. Wiliam Bukový složil drásající a deprimující hudbu, která je ve filmu sice spíše sporadicky, ale zabírá na maximum. Získal za ni dokonce i hlavní cenu na festivalu v San Franciscu v roce 1963. Štefan Kvietik v roli boxera, který zápasí s velitelem koncentráku podal přesvědčivý výkon. Díky skoro všem dalším neokoukaným tvářím a komparsu snímek působí tak strašlivě opravdově, jakoby ho natáčel přímo na místě nějaký dokumentarista. Mezi hlavní dějovou linií se prolínají vraždy, psychický teror, trestání a další zvěrstva, která tam byla na denním pořádku. Po čertech silný zážitek!! ()

Reklama

HonzaBez 

všetky recenzie používateľa

Za normálních okolností by mě film plný boxu dost nudil. Ale toto nebyly a nejsou normální okolnosti... Od samotného počátku na člověka dýchne tísnivá atmosféra. Z některých scén mě šel přímo mráz po zádech (viz např.. pohled na kouřící komín po předchozí scéně s velkým zástupem nově příchozích vězňů do koncentračního tábora). A ty střihy mezi boxerským ringem, kde se hraje fair play, a prostředím koncentračního tábora, kde platí pravý opak, divácký prožitek ještě umocňují. Postavy ve filmu přitom nejsou nikterak černobílé. Jsme tak jednak svědky toho, jak mezi spoluvězni Komínka panuje závist, zbabělost, lež, a dokonce i udavačství a zároveň vidíme lidskost a životní moudrost na straně ženy nacistického velitele, když svého muže upozorňuje, že lidé jsou ještě horší, než si může pomyslet. Hodně silně na mě zapůsobil konec filmu, kde je hlavní hrdina opět konfrontován s životní realitou, kde se nehraje fair, odmítne jí však akceptovat. ()

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Veľmi divácky príťažlivý film sa podarilo vytvoriť scenáristovi Vichtovi a režisérovi Solanovi. Dramaticky vďačné prostredie lágra, napínavé boxerské súboje s tým záverečným pred publikom, napatie a zvláštny vzťah medzi Komínkom a Herr komandantom, dilema hlavného hrdinu. Len škoda, že nemeckí pohlavári sú ukazovaní ako jednorozmerné figúrky, rozmýšlať sa dá iba nad určitým športovým charakterom Krafta, ktorý je ale minimálny a v závere úplne popretý. Je to v záujme diváckej príťažlivosti, čo chápem, 102 minút je tak napínavých od začiatku do konca. Boj dobra so zlom je predsa základ filmového rozprávania všeobecne. Z Kruga ide strach, pôsobí trochu primitívne a chlapsky zároveň. Kvietik zase chlapsky a spravodlivo. Možno by som privítal iný koniec, film by tak bol vo výsledku aj o športovom duchu a istej forme podivného priateľstva, takto je hlavne o dileme hlavného hrdinu. Hodnotenie by však bolo rovnaké. ()

fleker 

všetky recenzie používateľa

hééj,,,zvlád sem to i bez titulků,,,trochu překvapení..... .. pro vás, co ste zaklíněný do soudobýho boxu to bude místy usměvná podívaná....žádnej majk tajson a jeho "..tak dlouho se chodí sdžbánem pro vodu.."...tohle je docela jinej styl ... stravenky na vobědy se tu nerozdávaj....kýdlu maximálně tak tvrdej chleba a špagetu z nosu.... bramboru tady neviděli roky.......proto vod toho žadnýho rokyho bramboru nečekejte....je to docela legrace, že se takle kdysi vopravdu boxovalo, zlatá ká jednička...jinak očekávejte obvyklou směs společenských událostí.. ráno rozcvička...ve dne práce, vnoci chrupka....mezitím ňákej ten sport... a sem tam kulka do hlavy....však to znáte, taky ste jezdívali na tábor ()

Galéria (19)

Zaujímavosti (23)

  • Vo filme museli Komínka (Štefan Kvietik) vykŕmiť za 3 dni. V skutočnosti to trvalo o niečo dlhšie. (gogo76)
  • Scenár bol z ideologických dôvodov zamietnutý. Námet neprešiel politickými kritériami pre podozrenie z propagácie fašizmu. Najvyššie politické miesta v roku 1958 usúdili, že ide o profašistický film. Keď sa Nemec tvári, že hraje fair-play, to pre nich znamenalo, že film ukazuje dobrého Nemca. (gogo76)

Reklama

Reklama