Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Film začína zvukom úderov, z tmy sa postupne vynára postava cvičiaceho boxera. Po tréningu sa provizórny ring vďaka uniforme veliteľa koncentračného tábora náhle odkrýva ako súčasť veľkej továrne na smrť. Od prvého záberu filmu sa charakter týchto dvoch miest prelína a mení v príbehu dvoch nerovnocenných protivníkov. Na jeho začiatku majú „šťastie“ obaja: veliteľ tábora Kraft nájde svojho sparingpartnera a väzňovi Komínkovi, ktorého chytili na úteku, tak v poslednej chvíli predĺži život. Pre prvého, disponujúceho absolútnou mocou, je to ideálne vylepšenie tréningových podmienok v pláne povojnového pokračovania boxerskej kariéry. Druhý sa stáva bezcennou „muchou“ vykrmovanou „ako prasa“ pred blízkou porážkou. Silnejúci bývalý boxer Komínek však čoskoro pozná slabiny Krafta. Bezmocný skrýva svoju silu, aby si zachránil život. Veliteľa porazí až v zápase pomsty za umučenie priateľa. Jeho ďalšiu popravu odvráti Kraftova Helga, podľa ktorej by mohla uškodiť manželovmu imidžu fair play športovca. Pre návrat do tábora a smrť sa nakoniec rozhodne sám, keď pochopí, že cenou za jeho prepustenie je poprava 40 spoluväzňov. Film, nakrútený podľa rovnomennej poviedky poľského spisovateľa Józefa Hena, sa stal prvou slovenskou psychologickou drámou z prostredia koncentračného tábora. V koncepte dvojakého ringu i dvojakej hry ako boja o život sa Solan zámerne vyhol konkretizáciám a spektakulárnosti, aby o to viac diskrétnosťou a asketizmom režijného štýlu prenikol k tomu, čo v každej hraničnej situácii rozhoduje: zlyhanie, alebo sila ľudskosti a solidarity. [44. MFFKV 2009] (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (98)

jedna_vrana 

všetky recenzie používateľa

„Willi, vykŕmiš ho! Za tri dni musí pribrat' štyri kilá.“ „Štyri? Dá sa to?“ „Dá. Ako pokus by to bolo zaujímavé. O tri dni to skúsime znova. Potom uvidíme, na čo sa hodí.“ Myslím, že tento film sa vyrovná filmom zo sveta, ktoré sa odohrávajú v koncentračnom tábore. Štefan Kvietik, Manfred Krug a Edwin Marian v podstate tvoria štandardné spektrum postáv lágru – väzni, trýznitelia a posluhovači. Pred časom som si pozrela poľský film „Mistrz“, už vtedy som si povedala, že sa musím vrátiť k našej, starej československej verzii. Neurobila som chybu – obidva filmy ma zaujali svojim posolstvom, lebo príbeh nie je len o boxerovi, ale hlavne o dobe a ideológii, podľa ktorej bolo v poriadku vyhladzovať a vyhladovať celé národy. ()

NinadeL 

všetky recenzie používateľa

Zatímco v západní polovině republiky v této době kinematografie přešlapovala na místě, točily se často projekty mdlé či bojácné a čekalo se na onu proslavenou malou velkou změnu, která se už brzy měla prosadit, východní polovina na nic nečekala a téměř nenápadně realizovala dílo nevšedních kvalit. Boxer a smrť podle stejnojmenné povídky polského autora Józefa Hena předkládá klasické drama morálních kvalit jednotlivce ve vyhrocené situaci, jehož kulisy jsou koncentrační tábor a hlavními protagonisty německý velitel Kraft a slovenský vězeň Komínek, které spojuje předválečná vášeň pro amatérský box. Jednotlivé situace a postavy jsou zachyceny autenticky, jak jen bylo v té době možné, Peter Solan se nebojí trojjazyčných dialogů v němčině, slovenštině a polštině. Psychologická drobnokresba je výtečná. Výborně je napsána i postava Kraftovy partnerky Helgy (Valentina Thielová je marnivá, ale v mnohém chytřejší než její milenec), leč všechny ženské postavy jsou stylizovány do nejnovějších trendů začátku 60. let a je trapné, nakolik tohle dobové selhání shazuje vše dobré, čím se tento film může pyšnit. Čím jsou všechny ty mrazivé detaily, nacistické uniformy, vězeňské mundůry, hrozivé spalovny lidí a ostnaté dráty, když se vám v tom po pečlivě vybudovaném dramatu začne promenovat partička ženských jak z dobového týdeníku? Stačilo málo a mohlo to být dokonalé, ale to by musely být kostymérky, maskérky a vlásenkářky přísnější. ()

Reklama

capák 

všetky recenzie používateľa

Velmi silné drama z divácky atraktivního prostředí, kterému vévodí herecké výkony hlavních představitelů. Absurdita války je tady umocněna absurdní bezvýchodností hlavní postavy ze své složité situace - spoluvězni ho nenávidí kvůli jeho privilegiím a velitel Kraft má nad ním absolutní moc, protože zásady fair play v koncentračním táboře neplatí. Velmi silný příběh vyvolává otázky o síle lidskosti a solidarity. ()

nascendi 

všetky recenzie používateľa

Netradične som tomuto filmu po opätovnom zhliadnutí pridal hviezdičku, pretože je v našich pomeroch výnimočný a nadčasový. Vyniká nielen famóznym herectvom Štefana Kvietika a výbornou kamerou Tibora Biatha, ale najmä tým, že to nie je ani koncentráčnický, ani športový film. Je to film o tom aké podoby môže nadobúdať človek v extrémnych životných situáciách. Páčil sa mi ten autentický jazykový Babylon, ktorý by americký divák vzdal po pár minútach a tiež to, že na filme spred polstoročia čas nehlodal. ()

fleker 

všetky recenzie používateľa

hééj,,,zvlád sem to i bez titulků,,,trochu překvapení..... .. pro vás, co ste zaklíněný do soudobýho boxu to bude místy usměvná podívaná....žádnej majk tajson a jeho "..tak dlouho se chodí sdžbánem pro vodu.."...tohle je docela jinej styl ... stravenky na vobědy se tu nerozdávaj....kýdlu maximálně tak tvrdej chleba a špagetu z nosu.... bramboru tady neviděli roky.......proto vod toho žadnýho rokyho bramboru nečekejte....je to docela legrace, že se takle kdysi vopravdu boxovalo, zlatá ká jednička...jinak očekávejte obvyklou směs společenských událostí.. ráno rozcvička...ve dne práce, vnoci chrupka....mezitím ňákej ten sport... a sem tam kulka do hlavy....však to znáte, taky ste jezdívali na tábor ()

Galéria (19)

Zaujímavosti (23)

  • Štefan Kvietik (Jan Komínek) pri prezentovaní filmu na festivale v Írskom Corku spoznal Petera O'Toolea. S boxermi z miestneho klubu sa bavil až do rána. Dostal i lukratívnu ponuku na spoluprácu v zahraničnom filme, ale z ideologických dôvodov z toho nakoniec nič nebolo. (gogo76)
  • Povídka „Boxer a smrt“ (Bokser i śmierć) Józefa Hena vyšla v českém překladu ve sbírce „Zázrak s chlebem“ v roce 1958. (NinadeL)
  • Hudbu do filmu skomponoval Wiliam Bukový. Vo filme jej je asi 5 minút, no napriek tomu získala cenu za najlepší hudobný doprovod na MFF v San Franciscu roku 1963 aj preto, lebo predsedom poroty bol na tú dobu mimoriadne progresívny hudobník Luciano Berio. (rudeboy)

Reklama

Reklama