Post Tenebras Lux

MOŽNÉ VYZRADENIE DEJA! Mne to do seba zapadá. Nasledovná interpretácia si nerobí nárok na správny výklad. Malé dievčatko z farmy sa nemá nechávať napospas temnej búrke. Veď blesky, hromy, plač a strach. Môže prísť aj červený bubák s veľkým pipíkom, kozou hlavou a dlhým chvostom. V kufríku do domu vnesie semeno zla. Je to pomsta za zlú výchovu. Ocko sa čoskoro stáva krutejší k psom, ktoré za nič nemôžu. Masívne sa oddáva internetovému pornu. Až tak, že sa chce liečiť zo závislosti. Mamička najde zaľúbenie v kolektívnom sexe. Neustála prítomnosť manžela sa jej prejedá. Ako darček zo sex hier si donesie domov infekciu. Sex tým uviazne. Komunikácia tiež. Drobný zádrapok v reči sa stáva spúšťačom veľkých nezhôd. Diablov príspevok do domu v podobe Pandorinej skrinky - zjavne neskôr kýmsi otvorenej začína zberať zrelé plody. Všetko vrcholí postrelením muža pri vykradnutí domu. Postrelený sa snaží pomstiť rodine strelca. Červený rarach prináša do domu zlo opakovane, pretože krvná pomsta sa má nechať vyššej autorite, nie svetskej. Muž umiera. Ten, čo mu spôsobil zranenia umiera tiež. Kravy, tvoriace zdroj poživne pijú krv hriechu. Deti sú nevinné a čisté, ale neuľpel na nich odor hriechu? Cez mliečko, cez mäso krvou hriešnika napojených kráv? Scéna z budúcnosti, ukazujúcej bračeka so sestričkou po pár rokoch ukazuje, že rodina si udržala materiálny štandard aj dobré mravy. Mladí nezvlčili a neprepadli po smrti otca do pekla drogovo/ alkoholového ošiaľu. Život je len hra a je potrebné dodržiavať určité pravidlá. Či už ide o šach, pri ktorom je možné s kľudom si pobafkať z jointa alebo o ragby, kde je potrebné nasadiť istú formu kolektívnej stratégie alebo osobnostného tréningu. Hriechy sa ale dejú neustále a ľudia si už ani neuvedomujú, že od chvíle, kedy zarezali kovové zuby píly do zdravého kmeňa stromu, bez toho aby odprosili prírodu o túto smrť živého organizmu, začalo kolektívne vraždenie prerastajúce do trvalej genocídy zeleného porastu a lesov. Málokdo verí bájkam pôvodných Indiánov o stromoch a rastlinách a kameňoch ako živých, navzájom obcujúcich a rodiacich bytostiach. Neváha v záujme banálnej rodinnej hádky popraviť majestátny strom. Obrazovo opulentné, dejovo nenáročné, pocitovo ohromujúce Reygadasove impresionistické popozeranie na tvár mexickej krajiny i tamojšieho života kombinujúceho pohanské povery s katolíckou vieroukou. (20.12.2013)

Nejdřív jsem myslela, že mi srdce hoří, potom jsem si všimla, že nedělá vůbec nic, potom se na chvíli zastavilo. Musím říct, že tomu fyzickému na tomto snímku nerozumím. A že v těch částech, kde mé srdce nedělalo nic, se mi (prakticky proti vlastní vůli) několikrát připletlo na mysl slovo manýrismus. To mě zajímá snad ze všeho nejvíc, protože by to mohlo znamenat, že jsem konečně přerostla rčení "because we can". Každopádně doufám, že režisér chtěl, aby film měl nějakou morálku. (20.09.2014)

Originálně koncipovaný poetický artový film, který pro svou bizarnost skutečně není pro každého. Vyniká sice brilantní kamerou s mimořádnou mizanscénou a vůbec tvorbou obrazové stránky, ale výsledný dojem je pro běžného diváka velmi rozpačitý až nudný a určitě pro mě není na víc než jedno zhlédnutí... 60 % (04.09.2017)

Hra obrazů, které dominuje úchvatná mexická příroda. Lidský příběh by v ní trochu rušil, a tak je omezen na minimum nezbytné pro jakous takous srozumitelnost. V dlouhých záběrech taky trochu déjà vu loňského Tenkrát v Anatolii. Jenomže zatímco Turek Nuri Bilge Ceylan využíval motivů realismu, Mexičan Carlos Reygadas se nebrání fantazii ani neřestem, a v komentářích se tak objevují narážky na porno. kult pro Cinema Mundi, 2013. (28.02.2013)

Mexičania milujú deti, sex, prírodu, čiže sú takí istí, ako všetci ostatní. Len s tými psami je to zložitejšie, my sa s nimi hráme, oni do nich kopú. Aký je rozdiel medzi pseudoartom a jasným umením, čo je to symbol a metafora a čo iba obsahovo vyprázdnený obraz, to skutočne záleží iba na optike toho- ktorého diváka, ale najmä by to mal vedieť samotný režisér a sprostredkovať to tak, aby divák vedel, že keď bude jeho dielo rozoberať, tak na niečo zaujímavé príde. Post tenebras lux je exemplárny prípad na rozdelenie divákov do dvoch skupín. Mám pocit, že aj keby ten subjektívny pohľad bol skutočne satanov a vo filme by som rozšifroval všetky náboženské symboly, tak emocionálne by som nebol o moc viac pohnutý, ako teraz. Takže výsledok označujem za zaujímavý experiment. (26.03.2014)