Dáždnik svätého Petra

Keď bohatý čudák Pavol Gregorič zomrel,prekvapil celú rodinu tým ,že celý svoj majetok zanechal nemanželskému synovi Jurajovi Vibrovi.Po rokoch sa z Juraja stal advokát a pátra po zvyšku dedičstva v cenných papieroch, ktoré nevedno kam Gregorics ukryl.Pátranie ho zavedie do obce Glogova k sestre miestneho farára,ktorej podľa legendy sv.Peter položil počas búrky dáždnik nad hlavu.Údajný svatý Peter bol totiž vetešník Munz ktorý kúpil na dražbe po Gregoricsovi dáždnik.Kedže Gregorics počas vojny používal dáždnik ako kuriér , do rúčky skryl cenné listiny.Po zjavení umiestnili dáždnik do kostola ako relikviu a rúčku vymenili za striebornú ,čím sa doklady nadobro ztratili.Vibra sa zamiluje do krásnej Veroniky a vidina bohatstva sa stane druhoradou záležitosťou. (22.04.2007)

„A slovenská tvrdá pôda drobno skvitá, šťúple klasí; sej len do nej, čo sa oddá. Túžiť možno, ale škoda od nej žiadať ananasy,“ napísal raz Hviezdoslav a platí to presne aj o komédiách, ktorých sa na Slovensku veľa dobrých neurodilo. Film Dáždnik svätého Petra je takým ananásom, a osviežujucim. Je zázrak, že takýto kvalitný film mohol vzniknúť v dekáde komunistického teroru. Je tragédia, že jeho tvorca Vladislav Pavlovič neprežil dekádu normalizácie, ktorá začala 11 rokov potom. (23.07.2020)

Učebnicový príklad demagogizácie más prednesený úhľadne pozitívnym, krásno-čistým, recitálom ako Baudelairove Kvety zla na Hviezdoslavovom Kubíne. Dnešná doba opíja masy rožkami v akcii (s pivom a banánmi), no voľakedy sa musela pochlapiť taktika zázrakmi či relikviami sakrálneho typu. Zo zaručených klincov a dreva, na ktorom spočinul mesiáš aj s našimi hriechmi, by sa dalo Vlkolíncov a Čičmian postaviť pre celú republiku, prvú československú... Nuž, ale človek mienil a pán Boh, žiaľ, zmenil a tak remake Dáždnika svätého Petra by dnes vyzeral mimoriadne lákavo minimálne pre študentov psychológie pri krčmychtivom hľadaní inšpirácie na diplomovku. Avšak tak výpravne a kostymérsky krištáľovo priezračne, herecky ľúbezne, scenáristicky ľúbozvučne, s humorom citlivo intelektuálnym, ktorý očarí davy a úžasne prostým námetom, čo dokonca okopírovala Riťhanna, by na dnešné pomery filmári plytvali drahocennými prostriedkami eurodolárov z B(P)ruseru... aj s ich jednoliatymi rožkami. (07.04.2015)

Díky filmové řežbě od Wacoslava jsem objevil další starý filmový československý klenot (s maďarskou koprodukcí). Na jednu stranu mi přišel jako krásná a mile naivní pohádka pro dospělé, která mě svoji výpravou a barevnosti připomněla Dařbujána a Pandrholu. Na druhou stranu v něm ovšem lze nalézt i další rozměry. Umně poukazuje na lidskou hloupost, krásně se opře i do církve a k tomu dokáže pobavit. Jako celek na mě tento film působil téměř dokonale a jeho příjemná atmosféra mi v hlavě zůstala ještě dlouho po setkání s ním. Za to posílám čtyři hvězdy. (25.01.2021)

Prirodzeným vývojom zostarnutý koprodukčný film, ktorý mal v čase svojho premietania v kinách celkom slušný úspech a priniesol popularitu Mari Töröcsik. Za socializmu bolo pohodlnejšie a bezpečnejšie navážať sa do cirkevnej problematiky, ako sa púšťať do komunálnej satiry, či dokonca dotýkať sa (aj zľahka) vtedajších mocných. Už si z filmu takmer nič nepamätám a vôbec ma to netrápi. (27.11.2021)