Kamera:
György IllésHudba:
Šimon JurovskýHrajú:
Sándor Pécsi, Mari Törőcsik, Karol Machata, János Rajz, Samuel Adamčík, Ján Bzdúch, István Egri, Márta Fónay, Oľga Adamčíková, Irén Psota, Jela Lukešová (viac)VOD (2)
Obsahy(2)
Veselohra z druhej polovice 19. storočia o histórii červeného dáždnika, ktorým podľa legendy ochránil svätý Peter osirelú sestru glogovského farára pred prudkým lejakom. O niekoľko rokov neskôr je zo siroty krásna Veronika, o ruku ktorej sa uchádza švárny Juraj Vibra. (oficiálny text distribútora)
Recenzie (60)
Kdepak dýně nebo sandál, deštník je třeba následovat! Kde se asi Monty Python inspirovali při psaní Briana?! :o) Prostý lid vždycky věřil v to, v co věřit chtěl a církevní vrchnost jim to ve své moudrosti a prozíravosti často posvětila. Ale příběh není jen nábožensky laděnou satirou, jak by se mohlo zdát. Připomíná to výpravnou pohádku pro dospělé podobnou jako je Byl jednou jeden král nebo Dařbuján a Pandrhola. Podle stejnojemnného románu Mikszátha Kálmána, scénář: Iván Siklósi, kamera: Gusztáv Mihály Kovács, hudba Šimon Jurkovský ()
Díky filmové řežbě od Wacoslava jsem objevil další starý filmový československý klenot (s maďarskou koprodukcí). Na jednu stranu mi přišel jako krásná a mile naivní pohádka pro dospělé, která mě svoji výpravou a barevnosti připomněla Dařbujána a Pandrholu. Na druhou stranu v něm ovšem lze nalézt i další rozměry. Umně poukazuje na lidskou hloupost, krásně se opře i do církve a k tomu dokáže pobavit. Jako celek na mě tento film působil téměř dokonale a jeho příjemná atmosféra mi v hlavě zůstala ještě dlouho po setkání s ním. Za to posílám čtyři hvězdy. ()
Bejval to v mládí velmi oblíbený film mojí babičky. Z dnešního pohledu asi lehce zestárlý, není vlastně bez zajímavosti, že se jedná o remake původně mnohem staršího maďarského filmu z meziválečného období a samotná knižní předloha spadá až do konce 19. století. Samotného mě tento film dnes ať tolik nenadchl, jako když jsem ho před takovými 10ti lety dvakrát právě s babičkou sledoval a v některých scénách se to nevyhne jemnému kýči. Ale zároveň to v restaurovaných barvách působí příjemně, Mari Törőcsiková je v roli osirocené Veroniky kouzelná, kostýmy dotvářejí pěknou atmosféru, nenudí to a v rámci rozvíjeni děje a sdělení to nemá výraznější hluchá místa. Satira na pověrčivý lid v první polovině v sobě ten vtip má, ač osobně mě opět více bavila druhá polovina s pěkným nápadem pátrání po ztraceném deštníku. DÁŽDNIK je filmem pro pamětníky, s legendickým a svátečním duchem, a jako takový pořád (i na mě) funguje. V rámci československých filmů 50. let přináší i velmi příjemné spestření v podobě koprodukční kostymní komedie, která mi svým pojetím víc než domácí tvorbu vzdáleně připomínala soudobé rakouské či západoněmecké veselohry s Romy Schneider a spol. 75% ()
Učebnicový príklad demagogizácie más prednesený úhľadne pozitívnym, krásno-čistým, recitálom ako Baudelairove Kvety zla na Hviezdoslavovom Kubíne. Dnešná doba opíja masy rožkami v akcii (s pivom a banánmi), no voľakedy sa musela pochlapiť taktika zázrakmi či relikviami sakrálneho typu. Zo zaručených klincov a dreva, na ktorom spočinul mesiáš aj s našimi hriechmi, by sa dalo Vlkolíncov a Čičmian postaviť pre celú republiku, prvú československú... Nuž, ale človek mienil a pán Boh, žiaľ, zmenil a tak remake Dáždnika svätého Petra by dnes vyzeral mimoriadne lákavo minimálne pre študentov psychológie pri krčmychtivom hľadaní inšpirácie na diplomovku. Avšak tak výpravne a kostymérsky krištáľovo priezračne, herecky ľúbezne, scenáristicky ľúbozvučne, s humorom citlivo intelektuálnym, ktorý očarí davy a úžasne prostým námetom, čo dokonca okopírovala Riťhanna, by na dnešné pomery filmári plytvali drahocennými prostriedkami eurodolárov z B(P)ruseru... aj s ich jednoliatymi rožkami. ()
Keď som tento film videl niekedy v 14tich rokoch, platonicky som sa zaľúbil do tej maďarskej herečky. Okrem toho som sa aj výborne bavil a myslel som si, že všetky slovenské dobové veselohry sú rovnako super. Nie sú. Koprodukcia bola svojho času na Slovensku raritou, začala fungovať až niekedy po roku 1965. Videl som znova a tiež mi srdce plesalo pri pohľade na "tú maďarskú herečku". Film je to naivný iba na prvý pohľad, na ten druhý sa v ňom skrýva niekoľko postrehov ohľadne dedinskej a malomeštiackej nátury a potešia aj niektoré "hlášky" typu vstávaj, veď už Ti svieti slnko na brucho atp.. Musím pochváliť slovenských reštaurátorov, pretože kópia, odvysielaná v televízii, sa blížila HD rozlíšeniu. ()
Galéria (21)
Fotka © Studio hraných filmů
Zaujímavosti (14)
- Fara v obci Žibritov, ktoré stvárnilo filmovú obec Glogovo, bol v skutočnosti dom, ktorý nikdy nebol farou. Tú si z neho vytvorili filmári pre potreby natáčania a zdobená veranda fary s piliermi bola iba filmárska kulisa.Takisto kostol bol vytvorený iba ako filmová kulisa, ten, ktorý bol v dedine, bol v skutočnosti na inom mieste. (Raccoon.city)
- Natáčalo sa v okolí Banskej Štiavnice, v Bratislave a Žibritove. (Raccoon.city)
- Úvodná scéna hádky bratov Gregoričovcov sa odohráva pred budovou na Františkánskom námestí č.10 v Bratislave. (RasantE)
Reklama