Yamada, samuraj z Ayothaye

Nebudu se smát thajštině, nebo čím se tam mluví, i když chvíle, kdy místní dvojník Stevena Seagala v roli gurua deklamuje procítěně patriotické „chlamaplapla maplaplaplapla plaklapla“, což si nedělám prdel, mě vytrhávaly ze soustředění. Nebudu se smát ani armádě kníratých klonů, protože jinak zas tak směšní nebyli. Mohl bych se smát spíš zoufalým šermířským soubojům, které ovšem byly spíš k pláči, stejně jako celkový příběh a typická agitační a vzdělávací poloha snímku. Že se jim to zdá příhodné i u takové řezničiny, to mě nepřestává zarážet.... Nicméně, co se týče těch dvou hvězdiček, tak ty jsou za solidní rukodělné nakládačky boxerů, mrvené jen opět typickými zrychlovačkami. Jako kdyby to měly zapotřebí. Trochu se na to dívat dá, jenom nevím, proč na takovou srágoru píšu tak dlouhý komentář. (27.05.2013)

V cigánskych osadách by to iste bol hit roka. "Odhodlaný muž dokáže poraziť aj 10 000 mužov, pokiaľ má vieru v srdci"...Tak takýmito hovadinami je obalený priblblý a stokrát videný príbeh. Veľmi ma to nebavilo. Pár dobrých súbojov, to je všetko, čo môže film ponúknuť, no vypľúvanie vody zmiešanej s krvou po každom zásahu vyzeralo trápne. Naoko to vyzerá drsne, ale každý kto videl skutočný thajský box mi dá za pravdu, že realita je trochu inde. Po čase začínajú byť súboje jednotvárne a nudné. Počas celého filmu som musel počúvať trápne reči o zemi, v ktorej ste sa narodili a obetovaní sa za kráľa, potom to isté, ale inak a o päť minút znova. Do toho "akože" dojímavá hudba a ja som to v druhej polovici iba pretrpel, začal pretáčať a robil si z toho srandu. Holými rukami sa ubrániť proti štyrom samurajom s mečmi?? Súboj v lese, 10 proti 200 ??? Kam sa hrabú sparťania z filmu 300? _____Navrhujem čečencom najať 10 thajských bojovníkov a tí bez problémov rozoberú a rozdupú ruských okupantov...Načo zbrane. "Máme holé ruce!"...40%. (04.07.2012)

Mám rád muay thai a páči sa im jeho štýlové zakomponovanie do akčnej kinematografie, ako sa to v ostatných rokoch efektívne darí thajským filmárom. V tvárach fúzatých kráľovských gardistov, ktorí sa na seba podobali ako vajce vajcu sa mi síce občas orientovalo trochu ťažšie, ich protivníci z radov konkurenčného klanu či japonských nepriateľov sa počas súbojov správali na môj vkus príliš pasívne, až to miestami vyzeralo, ako keby odovzdane čakali na smrteľnú ranu a výhrady mám aj k predstaviteľovi hlavného hrdinu Seigimu Ozekimu, ktorý oproti svižným Thajcom pôsobil ako poleno (pochybujem o tom, že tento chlapík niekedy v živote seriózne trénoval bojové umenia), inak je ale Yamada z hľadiska úrovne choreografie bojových scén a celkového vizuálneho dojmu uspokojivá akčná mastenica. (26.03.2012)

Patřičně tvrdé souboje, které mohly do převážně melodramatické hudby zabalenou báchorku aspoň trochu pozvednout nad thajský průměr, jsou nepochopitelně v koncovce rušivě zrychlovány. Když si k tomu ještě přičtu sekvenci lesní bitvy dvou kmenů, kdy totální převaha jednoho nad druhým působí nechtěně úsměvně, a příliš dlouhé sledy bodů katanou při soubojích s chladnými ocelemi, nadšení kolegy Flipnica rozhodně nemůžu sdílet. (28.03.2011)

Je to dosť dobrý akčný historický film z thajskej produkcie. Má veľmi dobrý príbeh o japonskom bojovníkovi, ktorého kvôli nevýraznej chybe v priebehu konfliktu medzi Japonskom a Thajskom sa jeho vlastní pokúsia zabiť, ale thajskí bojovníci ho zachránia a privedú do svojej dediny, kde spoznáva úplne nový život a priority a zistí, ktorá strana je tá lepšia. So spracovaním som dosť spokojný, film má veľmi rýchly úvod, netrvá dlho a už je hlavná postava v thajskej dedine, kde sa prvé dve tretiny filmu udomácňuje, či už psychicky, ale aj fyzicky po stránke bojových umení a pozerá sa na to veľmi dobre. V záverečnej tretine už ide príbeh do úzadia a všetko sa vyrieši príliš rýchlo, či už vzťah s Mjanmarskom alebo aj s bojovníkmi z Japonska, takže tu gradácia mierne zlyhá, ale stále je to slušná filmová zábava. Akcie je tu pomerne dosť a páči sa mi. Súboje bez zbrane sú realistické, správne tvrdé a dobre prehľadné, ale to časté zrýchľovanie pohybov je úplne zbytočné a zbytočne to kazí dojem. A akcie s mečmi majú skvelú choreografiu, kľudne by som ich označil za jedni z najlepších relatívne realistických súbojov z mečmi, čo sa dajú nájsť, občas sa v nich kombinuje aj bojové umenia a iné zbrane, napríklad kladivá a sú aj nadmieru krvavé, ale tá krv je miestami až príliš nepríjemne digitálna. Najviac sa mi páči akcia na kopci s mjanmarskými bojovníkmi alebo cesta hlavného hrdinu v turnaji. Herecké obsadenie je skvelé, síce z hlavných postáv mi nie je nikto známy, ale všetci sú výborní, či už japonský bojovník, jeho nový thajský priateľ, obe sestry, hlavne malé dievča predvádza príjemný herecký výkon a v menšej úlohe poteší aj Buakaw. Trochu sklamú záporáci, ktorí sú nevýrazní a ani sa nemajú moc ako prejaviť, ale tu to vôbec neprekáža, keďže vzťah k protivníkom je tu úplne druhoradý. Réžia je na tom perfektne, presne tento štýl mám v tomto type filmu najradšej a technická stránka až na tú digitálnu krv a zrýchľovačky tiež nesklame. Som veľmi spokojný, síce som čakal niečo trochu iné, akčnejšie, kde bude hlavnou prioritou bojový vzťah medzi Japonskom a Thajskom, ale ak mám pravdu povedať, tak toto mi sadlo ešte viac. Najbližšie to má k strednej fáze filmu Obávaný bojovník, aj keď tomu sa samozrejme nevyrovná. 78% (15.07.2011)