Réžia:
Miloš FormanKamera:
Jan NěmečekHudba:
Jiří ŠlitrHrajú:
Ladislav Jakim, Pavla Novotná, Jan Vostrčil, Vladimír Pucholt, Pavel Sedláček, Zdeněk Kulhánek, František Kosina, Josef Koza, Božena Matušková (viac)Obsahy(1)
Prenikavá psychologická a sociologická generačná štúdia s komediálnym nadhľadom a porozumením pre svet otcov i synov onej doby je mozaikou drobných, zdanlivo bezvýznamných udalostí v živote 16-ročného učňa. Tvorcovia sa celkom podriadili naturelu protagonistov (excelujú tu kapelník kolínskej dychovky Jan Vostrčil, známy z viacerých vynikajúcich filmov, a poslucháč DAMU Vl. Pucholt), dialógy tak vyvolávajú dojem magnetofónového záznamu autentických rozhovorov. Dobromyseľné kázanie pedantského otca vyznieva ako reťaz zúfalo neúčinných fráz, ktoré namiesto dôvery vytvárajú vákuum vzájomného nepochopenia. Scény s Petrom, Pavlou a oboma murárskymi učňami majú charakter ľúbezných ilustrácií pubertálnych neistôt a exhibícií. Nezabudnuteľný je detinský spor okolo pozdravu Ahój! Kresba života malého českého človeka v jeho uzavretom svete, film o dvojakej morálke (Petr nastúpi do samoobsluhy ako predavač, aby sa od vedúceho dozvedel, že jeho hlavnou úlohou bude strážiť zákazníkov), zábavná metafora o úskaliach vstupu do života, ale aj spoločenská alegória. Prvý veľký Formanov film sa vyznačuje uvoľnenosťou a ľahkosťou. Kultúra obrazu a vyjadrovacia úspornosť sa markantne prejavujú napr. v kľúčovej sekvencii sobotňajšej tancovačky, v ktorej sa niekoľko dejových epizód preplieta s dokumentárne ladenými pohľadmi, dokresľujúcimi atmosféru zábavy a typológiu postáv (doba módy twistu a semaforských pesničiek). Mimochodom, kuchyňa a tanečná sála sú dve prostredia, príznačné pre Formanove české filmy vôbec. Film autenticky zobrazuje hľadanie sa mladých ľudí a generačné odcudzenie, odhaľuje v podtexte poklesnutosť pomerov poznačených provinčnosťou a frázovitosťou. (oficiálny text distribútora)
(viac)Ocenenia
- víťazstvo
- nominácie
- Film vyhrál první cenu na festivalu v Locarnu, kde porazil i největší režijní osobnosti své doby, jakými byl iniciátor francouzské nové vlny Jean-Luc Godard s filmem Pohrdání (1963) či Ital Michelangelo Antonioni se snímkem Červená pustina (1964). (Kubrickon)
- Film získal v roku 1964 čestné uznanie od ČSF a SČDFU, cenu Československej filmovej kritiky za rok 1963. Ďalej na XXV. MFF Benátkach cenu časopisu Cinema 60 a cenu Federácie talianskych filmových klubov. V roku 1965 na XI. dňoch krátkeho filmu Oberhausen v Nemecku získal cenu Mladej filmovej kritiky za debut a cenu za Najlepší zahraničný film. Hlavnú cenu získal režisér Miloš Forman aj na Umeleckej súťaži k 20. výročiu oslobodenia Československa. V roku 1966 film získal zvláštne uznanie na III. MFF v Lisabone a cenu za najlepší zahraničný film roku 1965 v ankete Zväzu filmovej a televíznej tlače vo Veľkej Británii. V roku 1969 nakoniec dostal ešte Cenu československej federácie filmových klubov "Granátové jablko". (Raccoon.city)