Ragtime

Film je príbehovo roztrieštený na niekoľko nesúvislo-súvislých častí, ktoré síce nájdu k sebe cestu, ale samotné vyústenie a zakončenie má len jeden z nich. Celistvosť celého príbehu tým ale vôbec netrpí, k čomu dopomáha presná réžia, skvelá hudba a kamera. Zaujímavé, s akou hodnovernosťou dokázal Forman natočiť film o rasovom problémy, keď bol v Amerike necelú jednu dekádu rokov. Úžasnú atmosféru dotvárajú skvelý herci, dokonalé dialógy, ktoré majú neraz priam akčný podtext, a keby bol film od začiatku v tak skvelom tempe, aké chytil v druhej polovici, tak nemám čo vytknúť. 85%. (24.01.2010)

Veľmi rád pozerám filmové adaptácie bezprostredne po dočítaní pôvodnej knižnej podoby. Väčšinou je z toho ale nemilé prekvapenie. Nevravím, že je ľahké obsiahle literárne dielo vtesnať do neporovnateľne menšieho priestoru, ktorý má film. Ťažko ale znášam, keď je niečo podstatné z knihy vynechané úplne, alebo zmenené (pravdepodobne) z komerčných dôvodov. Ragtime sa mi spočiatku zdal dokonalý, atmosféra bola zhruba rovnaká ako tá Doctorowova plus obohatená Formanovým famóznym rukopisom. Na filmových spracovaniach prečítaných románov je tiež zaujímavé po prvýkrát vidieť konkrétnu podobu všetkých hrdinov, ktorých sme si dovtedy iba predstavovali. V tomto prípade som bol s castingom celkom spokojný. Hlavne s obsadením Elizabeth McGovern, ktorá po Once Upon a Time in America vo mne už automaticky evokuje éterickú bytosť z drsného prostredia starej Ameriky. Po tomto zážitku som sa do nej ale "zamiloval". Bola neskutočne rozkošná a ja som z nej nemohol spustiť oči (a nie len v scéne, kde bola nahá). Späť ale k filmu. Ako dej začal gradovať, všetko sa dialo príliš rýchlo, aby to zanechalo očakávaný dojem. Udalosti boli opomenuté alebo zmenené. Ako výnimku však spomeniem rozhovor Booker T. Washingtona a Coalhousa Walkera Jr., ktorý bol ešte o niečo pôsobivejší ako v knihe. Záver to ale pokazil svojou skratkovitosťou a slabým dôrazom na jednotlivých hrdinov. (02.09.2012)

Film, který se vylučuje z Formanovy tvorby podobně jako Goyovy přízraky, chybí zde jeho příslovečný nadhled a hlubší i chápavější zaměření na jednotlivé postavy, ty jsou trochu chladné a to hlavně kvůli epizodickému ději, který rovněž nemá v jeho ilmografii tradici. Nkěteré linie by si zasloužily více místa možná i na úkor té hlavní, jelikož sáhodlouhá scéna z Morganovy knihovny se jevila v rytmu zbytku filmu trochu těžkopádně. Avšak devizou snímku je na "přistěhovalce" až neuvěřitelně podchycená atmosféra USA přelomu staletí, jíž hodně napomáhá i Ondříček, který je však zde trochu rezervovaný. Herci jsou opět pečlivě vybraní a výborně zapadají do pietně vykresleného světa. Kdoví, nebýt zásahů studia by výsledek mohl být silnější a snad i "formanovštější" (viz chybějící linie světaznalé feministky). (10.02.2009)

Vystižená doba a nevystižené potřeby diváka. Tak bych shrnul třetí americký film Miloše Formana, které ho mám jinak velmi rád. Bohužel tentokrát mě neoslovil, i když to téma není špatné, ale je využito k rozvleklému příběhu(příběhům), které postrádají tempo a zajímavost. Říct, že jsem se nudil by to asi vystihovalo velmi dobře, ale na film se rozhodně koukat dá. Dobově je výstižný vzhledově i chováním, ale to je asi tak všechno. Dlouhých 155 minut, z kterých jsem už po půl hodině chtěl udělat pouze "malou epizodu z historie USA" o maximální délce ještě 10 minut, se stal opravdu předlouhý a nic moc říkající snímek. Slabší okamžik Formanovi kariéry a beztvarý film bez "čehokoliv". Slabé 3*. (15.02.2009)

Nie som plne stotožnený s netradičnou dramaturgiou tohto filmu, na druhú stranu ale tie dve a polhodiny ubehnú ako voda a je to zrejme dané aj tým, že nás čakajú tri rozdielne tretiny, i keď stále ide o tie isté príbehy. Nejde však o klasickú mozaiku, kde sledujete paralelne a pravidelne prestrihávané dejové línie, ktoré sa prepletajú alebo na konci pretnú. Téma je stále aktuálna, je zbytočné hovoriť, že dnes ešte viac, pretože je tu stále. Mal som trochu problém s motiváciou pomsty, kedy sa Walker začne mstiť tak trochu bez rozmyslu, pričom reálne mu malo ísť iba o dve osoby, vtedy by som s ním viac súcitil. Ragtime pôsobí veľmi sebavedomo, je to historický veľkofilm, ktorý si najviac vychutnáte na veľkom plátne a osobne mi najviac utkvel v pamäti Brad Dourif. (28.10.2020)