The Guernsey Literary and Potato Peel Pie Society

"The Guernsey Literary and Potato Peel Pie Society" je rozhodne názov, kde som si povedal, že tento film musím vidieť. Nevedel som čo očakávať, no minimálne ten názov sám o sebe je dostatočne zaujímavý na to, aby som bol zvedavý. Takže som si sadol s manželkou večer a pozreli sa na to a musím povedať, že už dávno som nevidel takto dobre spracovanú romantickú drámu. Toto je všetko, čo by romantický film, alebo všeobecne film o láske mal v sebe mať. Je milý, je príjemný, je vtipný, je správne romantický a pôsobí uveriteľne. Postavy v ňom sú väčšinou veľmi dobre spracované a sú veľmi originálne. A najmä pôsobia ako skutoční ľudia, ktorí majú svoje vlastné životy, vlastné pocity a spomienky, ktoré ich definujú. Reálne je to síce love story, ale keď si to vezmeme, tak nie je to láska medzi Juliet a Dawseym, ktorá ten film najviac ťahá. Je to najmä puto, ktoré majú všetci ľudia v uvedenom spolku. Pretože si uvedomujú, že majú niečo, čo je absolútne jedinečné a dávajú do toho svoje srdce. V ťažkých časoch je malý moment ľudskosti a spolupatričnosti absolútne najviac. A keď si to takto premietneme, tak najzaujímavejšou postavou je podľa mňa samotná Elizabeth. Lebo napriek tomu, že sa s ňou nestretneme, tak ju cítime počas celého príbehu a všetkými momentkami, ktoré prechádzame. Ako platí, nemusíme sa s ľuďmi reálne stretnúť na to, aby sa nás dotkli. Pretože istým spôsobom tam sú. V spomienkach, momentoch a v spolku. Toto je vynikajúci film, ktorý odporúčam vidieť. Ak máte radi romantické filmy, tak si myslím, že to má v sebe oveľa väčšie čaro, než väčšina romanťákov, čo som videl za posledné mesiace a roky. Hodnotenie: A (03.09.2018)

"Would you like to marry me? I'm in love with you so I thought I'd ask". Neobyčejný příběh o obyčejných lidech. Nádherně odvyprávěný, s citem pro svou významnost. Každý herec sedl své roli jak zadek na hrnec a celé atmosféry filmu se prostě nešlo nabažit. Rozhodně chci vidět znovu, klidně i znovu v kině. Moc se mi to líbilo. 5* (22.04.2018)

Sladkoboľavý príbeh o smutných ľuďoch žijúcich v smutnej dobe, kde jedinou útechou sa stala dobrá kniha - najlepší prostriedok na útek od krutej reality (vojna, hlad, odlúčenie....). Námet veľmi sympatický, obsah ma síce nedokázal na sto percent upútať na celý čas, sem tam prišlo i hluché miesto, no tá forma bola nádherná, veľmi dobre sa na to pozeralo. Zaujímavé bolo tiež, ako všetko na konci do seba zapadlo, nelineárne rozprávanie bol dobrý ťah. Nadpriemer. 75/100 (05.09.2018)

Cudujem sa, ze sa na zaciatku neobjavilo logo Netflixu, pretoze taketo filmy tam bezne koncia. Ambiciozne a nie idealne zvladnute. Expopoluska je stale zlaticko, ma to peknu hudbu aj velmi slubny zaciatok. Postupne sa vsak zacnu nabalovat dalsie, dalsie, dalsie a dalsie a dalsie motivy a niekde za polovicou to uplne strati tah na branu. Je to skoda, pretoze podobne ladene cervene kniznice sa uz prilis netocia. Newel to ako (sikovny ale nie vynimocny) remeselnik ustal aspon na remizu. 6/10 (23.08.2018)

Za mě až moc roztahané. Tenhle příběh by se dokázal v klidu odvyprávět za hodinu a půl. Děj se točí okolo zcela obyčejných pěti lidí, kdy se tedy musí nechat, že zápletka je v rámci možností obstojná na to, že se ve filmu prakicky nic neděje. Klade se důraz především na mezilidské vztahy. Zpočátku se film zdá být naprosto vážným, kdy spisovatelka se chce dozvědět, co se na malém ostrově oněm pěti lidem stalo. Trošku mě zamrzelo, že poslední půl hodina sklouzla k vynucené, romantické podpzápletce, kdy nám je opět servírováno, že žena opustí poměrně sympatického, bohatého muže, kterému jsem v podstatě fandil, protože jako jediný dokáže myslet racionálně, a vydá se do náruče méně sympatického, chudého klaďase. Čekal jsem víc. (25.08.2018)