42: Zrod legendy

Co jsem prisel na Novy Zeland, zacal jsem se zajimat o sporty, ktery u nas moc popularni / dostupny nejsou - rugby, americky fotbal a nove taky baseball. O baseballu se u nas skoro vubec nemluvi, ale v americe je to jeden z nejstarsich sportu a z americkych filmu casto srsi ruzny odkazy na nejaky vyznamny hrace, jejichz jmeno jsme nikdo nikdy neslysel. Kdyz jsem zacal s baseballem, tak skutecne nekdy v dubnu se hralo a vsichni meli dres s cislem 42 - ted uz konecne vim, proc a kvuli komu to vlastne bylo. Mam tyhle sportovni filmy rad a pokud mi sednou herci a pribehova linka, tak nemam duvod tomu nedat plny pocet. Herci mi sedli, nigga tu buzeraci ustal (ve filmu jednou rozmlati palku, ale prej je to vymysleny pro potreby filmu) a pravem je to hrdina baseballu. (21.05.2019)

Tak si vravím prečo si toto ja kurva robím... Prečo si púšťam film, o ktorom viem, že ma nasere. Máme tu krásny príklad toho ako sa Američania zas a znova pchajú do riti čiernym aby ukázali svoju toleranciu. Všetci biely vo filme sú zlí, zákerní a všetkým trčí slama z topánok, zatiaľ čo všetky "gorily v hmle" sú dobré, spravodlivé a je im neskutočne krivdené. Jasný príklad toho ako sa dá zaujímavý životný príbeh, ktorý sa mal poňať športovo, sprasiť na idealistickú pičovinu plnú pátosu, klišé a humanistických sračiek. Miesto toho aby sa čierni pchali do zadku nám za to, že sme ich vytiahli z pralesa a dali im možnosť vstúpiť do civilizácie (a aj do tej nudnej hry zvanej "bejsbol"), tak čierni za pomoci bielych "nadčasových" tupcov dostali do rúk rasovú kartu, ktorú nám budú otĺkať o hlavu až kým nevymrieme... Well fuck you very much USA... (29.11.2013)

Film natočený podľa skutočnosti, presnejšie povedané podľa legendy amerického baseballu, o ktorom samozrejme drvivá väčšina našincov nemá ani potuchy. Tým zaujímavejší a prekvapujúcejší je celý film a všetky skutočnosti, nech už sa zdajú akékoľvek zarážajúce. Dôkaz, že aj športom sa dá prepísať história. Film kombinuje šport - ako jednu z mojich obľúbených filmových tém, súčasný americký rasizmus - ako jeden z najnezmyselnejších nepísaných zákonov určitých skupín ľudí a prejavov demencie, a životopis - ako žáner, z ktorého sa vždy rád dozviem nové veci o tej-ktorej osobnosti. Film je plný skvelých hereckých výkonov, dvakrát tak skvelých dialógov a silnej atmosféry. Silný námet, z ktorého sa dalo vyťažiť trošku viac, najmä emočne, ale naopak som rád, že z toho Helgeland nespravil len prvoplánovú emočnú hru, ale natočil príjemný, ľudský film. Navyše ani hlavná postava nebola ten typický americký filmový hrdina, ktorý prekonal všetky rekordy a sám šiel proti všetkým a v s poslednej sekunde vďaka nemu vyhral jeho tým celý šampionát. Ale aj tak zatnete päsť vždy, keď sa mu podarí odpáliť homerun. 85%. (03.11.2013)

Reziser Brian Helgeland /Pojidac Hrichu/ natocil vcelku slusny film o rasovej tolerancii, ku ktorej sa hlasim. Krasne je zobrazeny rasizmus v USA okolo roku 1946, najma samozrejme voci ciernemu obyvatelstvu. Nedam vsak absolutorium, lebo baseball je pre nase konciny dost exotickym sportom. Takze slusnych 76 % (08.10.2014)

Ačkoliv Helgelanda jako režiséra uznávám, a ještě víc ho uznávám jako scénáristu, tady to nějak nevyšlo. Po dramatické, (ne)rasistické, stránce jsem čekal více ingrediencí z The Help, po stránce sportovní jsem čekal více napětí, podobně jako v The Blind Side. Ani herecké výkony nic moc, navíc Ford strašně přehrával a ani na chvíli jsem mu toho vizionářského dědulu neuvěřil. Ale nuda to zase není, takže dávám solidní 3 hvězdy. (13.07.2013)