Dopis pro Momo

Sociálne začleňovanie v novom prostredí a osobná tragédia ako pôdorys pre rýdzo detský citlivý slo príbeh s prvkami šintoizmu a fantasy vychádzajúcich z klasických hororových legiend éry edo (resp. Tukugawovho šogunátu, od ktorého sa odvíja aj ich označenie ako "klasické samurajské hororové legendy"). Už z toho je jasné, že takýto film si bude u nás len ťažko hľadať diváka a ujme sa skôr v krajine vychádzajúceho slnka, než v mimoázijských krajinách, do ktorých je exportovaný a ktoré nemajú k tradíciám a tomuto druhu príbehov taký vzťah ani pochopenie. Možno to brať aj ako dlhodobý efekt výsostného postavenia štúdia Ghibli na našom trhu a kultu, zacieleného na jeho popredné vedúce osobnosti, akou je Hajao Mijazaki, bola by však chyba prisudzovať väčšinový podiel na rozpačitejšom prijatí len vedľajšiemu faktoru, ktorý s ním prakticky nesúvisí. Dopis pro Momo je pre mnohých rozporuplný v prístupe k téme a cieľovému publiku, ktoré paradoxne kĺbi veľmi harmonicky a s ohľadom na úctu k smrti a jej vážnosť, vychádzajúcu z historickej tradície, ale zároveň jemne vybalansovaného, neagresívneho sentimentu s viac menej klasickou rozprávkovosťou, ktorá ho robí nenásilným a v súlade so spoločenskou nezávadnosťou prenáša svoje posolstvo na mierne odrastenejšieho detského diváka (u nás vysielaný s ratingom od 8 rokov, čo sa mi javí ako vek ideálny vzhľadom na to, koľko deti v tomto období chápu a s čím všetkým sa akou formou potýkajú - overené). Podľa dostupných informácií pracoval Hirojuki Okiura na produkcii filmu dlhých 7 rokov, čo sa na výsledku odrazilo v podobe kryštalicky čistého melancholického tónu v spojení s príjemným humorom, fantaskným nádychom a prekvapivo neotravnou impulzívnosťou a infantilitou hlavnej dievčenskej hrdinky, a dôslednom tempe, pri ktorom sa oplatí sledovať a vychutnať si každý jeden záber, a počkať si na všetko dobré; práve vďaka tomu je Dopis pro Momo tak všedný a zaujímavý zároveň. Nie je to však kúsok pre každého, ale napriek tomu je malým klenotom, ktorý prekvapí kvalitou scenára i príjemnou animáciou (zrejmý odkaz na Totora potešil). Svojou pomalou vycibrenosťou a autorským rukopisom, ktorý sa nikam neponáhľa a nesnaží sa diváka k ničomu bezprostredne dotlačiť (čomu zodpovedá zámeru podriadená stopáž), však môže mnohých odradiť. Rozhodne si to však nezaslúži. Ak by som mal vyjadriť svoje dojmy z filmu, stačili by tri slová: rovnaký, ale iný. 85% (28.07.2014)

Veľmi pekný film ku ktorému nemám skoro vôbec žiadne výhrady. Mám len jednu pre mňa zásadnú výhradu a to je kvalita jednotlivých situácii, ktoré sa v tomto filme udejú. Proste príbeh a jeho kostra je vážne super a príbeh je krásny, ale tie dve hodiny sa to vlečie a je tam veľa nezaujímavých scénok. Takže film funguje ako celok, je v ňom silný dojímavý príbeh otec a dcéra, ale bohužiaľ ostatné pre mňa nestačilo. Bolo by lepšie možno využiť viac v príbehu matku Momo, alebo niečo ešte vymyslieť. Emociálne to silný príbeh má a kedže mňa sa to nedotklo, musel som nad hodnotením rozmýšľať viac ako inokedy. Kvalita animácie je veľmi pekná a to hlavne okolitého prostredia a prírody. Čo sa týka hudby tak to je taký príjemný nadštandard, ale nič čo by ma totálne nadchlo. Momo e no tegami si dovolím povedať vystrelilo nejaký pušný prach pri niektorých situáciách, ktoré mohli byť zvládnuté viac emotívnejšie a odhalené viac s citom. Film nie je len o vzťahu otec - dcéra ako som spomínal, ale je v ňom aj hľadanie priateľov a cesta za hľadaním samého seba (odvahy). Bočným témam, ktoré som spomenul sa film, ale venuje nedostatočne napriek svojej dvojhodinovej porcii. (Hodnotenie 3,5) (08.11.2016)

ani japonský Glum s dlouhým jazykem nedokáže vytvořit dobrou atmosféru, kterou by si tenhle příběh zasloužil, je totiž někde mezi báchorkou pro děti a melancholickou baladou pro diváka poněkud odrostlejšího (ok, takhle linie je méně výraznější, ale je tam), jenže propojení obou pojetí skřípe jako dlouho nepoužívané dveře. Mohlo by to být lepší, kdyby místo celovečerní délky byla stopáž okolo čtyřiceti minut, bohatě by to stačilo. Škoda je taky malé fantasie u duchdémonů, mohli vypadat mnohem impozantněji, děsivěji i humorněji, takhle jsou jen zoufale nudní. (08.02.2014)

Dejovo naozaj krásny príbeh, ktorý ma pri niektorých scénach rozplakal a to tam ani nezomrelo žiadne zvieratko. Avšak postavy a dabing niektorých postáv mi nesedel. Občas som mala pocit, že tú Momo dabuje dáke tlsté vyžraté japonské prasa s lícami ako škrečok. Proste dabing sa mi nepáčil. Duchovia okrem toho Glooma boli nechutní. Nie, že sa mi nepáčili proste sa mi hnusili. Hlavne ten cigánsky obor. Na druhú stranu však vedeli dobre pobaviť. Slabé 4* je dosť nepríjemné sa pozerať viac ako hodinu a pol na niečo čo sa vám hnusí a nepáči ...... A nie môj nick nie je inšpirovaný týmto filmom a nie som ani jeho skalný fanúšik. (06.10.2013)

Drtivá většina minutáže je neuvěřitelně funkční, chytlavý a zábavný mix komedie a fantasy, který dokáže s lehkostí hovořit i o melancholických tématech...jen v koncovce poslední cca čtvrtiny jsem měl pocit, že to mělo být buď méně sentimentální, nebo kratší aby se daný sentiment nestačil takhle lacině rozpatlat. Je to neduh, který celkový dojem sice příliš nezkazí, ale to vědomí, že tady stačilo tak málo a svět by měl další animedokonalost-to trošku zamrzí :) (27.04.2015)