Dom pri cintoríne

L. Fulci nám předvedl,že dokáže natočit velice kvalitní horor. Jen tak něco málo naznačí,kdo by se asi mohl skrývat ve sklepě tajuplného domu, ale to podstatné nám odhalí až na závěr.Gore scény jsem si pěkně vychutnala. Režisér moc dobře ví co na otrlého a taky trochu morbidního diváka zapůsobí. A ta jejich chůva,co si o ní myslet. Ta by vás očima hned uhranula.Už vím,že hezký domek o samotě, dá se říci vedle rodinného hřbitova asi není to pravé. (01.10.2008)

tento film obsahuje všetky zaužívané filmárske postupy, dejové obraty a žánrové klyšé, ktoré môžete v horore vidieť, sú však pozliepané tak neohrabane, prvoplánovo, doslova rúhačsky, že sa na film nedá pozerať, Fulci je majster vo vyžívaní sa pri úchylnostiach, o tom svedčia bohaté detaily na zohyzdené telá, veľmi podrobne natočené dobodanie či pre mňa "najsilnejšia" scéna filmu - útok netopiera. Jediné, čomu som dal za pravdu, je výrok, ktorý sa objaví na konci filmy "Nikdy neviem, či sú deti monštrá, alebo monštrá deťmi" (Tak nejak to bolo). Pretože ten chlapec, ktorý tam hral, bol jednoznačne monštrum. Jeho som sa bál viac ako samotného Dr. Freudsteina (super meno, všakáno?) (04.11.2006)

Že sa Fulci s nikým a ničím nemazná je známa pravda. Gore je prepracované a súznenie s hlavnými postavami je silné. Prekvapujúce je ale to, že sme svedkami konzistentného a fungujúceho príbehu, ktorý má úvod, jadro, záver, čo je u Fulciho miestami zarážajúce. Každopádne, Dom pri cintoríne je fungujúcim hororom s dobrou atmosférou, s premakaným zombiekom v špajzi a skvelým záverom, ktorý odkazuje na svet duchov. A dokopy to naozaj funguje. Jeden z Fulciho vrcholných filmov. (10.06.2013)

Skutočnosť, že Fulci mal pred týmto filmom bohaté horrorové skúsenosti, je počas filmu cítiť. Najmä počas scén, ktoré majú divákovi priniesť zimomriavkové pocity (či kŕče a nevoľnosť v žalúdku). Okrem týchto scén však dej filmu trpí obrovskou chronickou absurditou, klišéovitosťou a naivnosťou. A to pritom ani nespomínam ukrutne biedne herecké výkony. Prilepšením boli snáď len kamera a hudba. 55%. (24.12.2008)

Celým snímkem táhne podzim a zatuchlina a když už začne téci krev, teče po čertech působivě... Odpůrci italské hororové školy tohle sousto asi nepřepolknou, ale pro mě je tenhle Fulciho majstrštyk dokladem toho, že hrůza tváří v tvář neodvratnému může někdy strčit do kapsy onen tolik oblíbený strach z neznáma. (10.08.2002)