Neznámy v dome

Jean-Paul Belmondo dlho túžil splatiť svoj dlh divadlu, toť opomenutej láske... ,,Mrchožrúti“ a ,,Skvelá finta“ ako by boli predčasnou derniérou skvelého francúzskeho herca, práve oni predznamenali clivú rozlúčku s úlohami prchkých voľnomyšlienkárov a kaskadérskych frajerov. A aj keď napr. ,,Samotár“ (Le Solitaire) je pre mňa plnohodnotnou súčasťou Bebelových policajtských kúskov, už ,,Veselá veľká noc“ bola skôr než pre filmový pás koncipovaná sťa hra pre dosky znamenajúce svet. Jean-Paul nedokázal divadlu dlhšie odolávať a tesne potom, ako triumfálne oživil Keana a večného Cyrana z Bergeracu, našiel spolu s Georgesom Lautnerom súznenie v ďalšom spoločnom projekte, kde však hlavného hrdinu oslobodili od masky neohrozeného suveréna. V ,,Neznámom v dome“ akoby Jean-Paul dohrával existenciálnu bezvýchodiskovosť Sama Liona z ,,Denníka večného dieťaťa“... Život starnúceho muža, ktorý zlyhal v logickej nadväznosti ľudského bytia a smrťou manželky stratil aj lásku svojej dcéry, definitívne uviazol v pasci vzťahového i profesionálneho konca. Divadelné črty sú v tomto diele neprehliadnuteľné a zrejme by im viac svedčilo javisko... Najmä posledná tretina filmu redukovaná na konverzačnú statiku súdnej siene by bola v priamej interakcii so živými divákmi nepochybne silnejšia. ________ Každý film s legendou francúzskej kinematografie je pre mňa peknou a značne nostalgickou spomienkou na skutočnejšie príbehy než vídame v dnešnej produkcii a aj keď Bebel možno viac túžil po divadelnom uznaní a filmová popularita bola ,,len“ najbližšou alternatívou, radšej by som ho v stále skvelej fyzickej forme videl v ďalšej role charizmatického hrdinu s tvrdými päsťami či aspoň číro komediálneho extroverta. Na úlohy šedivých alkoholikov mal v roku 1992 ešte čas...:) (28.03.2009)

Stárnoucí Belmondo ve velmi netypické roli bývalého advokáta, který se po úmrtí své ženy začne pomalu utápět ve víně. Jednou v noci zazní v jeho domě výstřel a v místnostech, které neobývá, nalezne neznámého mladíka. Podezřelého začne obhajovat a výsledku se dostává k určité kritice mládeže, která nemá charakter a fetuje... Velmi zajímavý a citlivý film. (06.01.2008)

Poněkud "utahaný" snímek se stárnoucím J. P. Belmondem. Bez života, spíše v nudném alkoholovém opojení, s malou špetkou Belmondovského šarmu a v závěru s určitým nádechem akce, i když ne té klasické, kterou jsme byli zvyklí od tak velkého herce přijímat. Jistě, stárnoucí pán už nemůže hrát ty klasické akční "taháky". Ale jakési skryté Belmondovské kouzlo v tomto snímku je. Není třeba jej tak docela zatracovat. Prostě slabší průměr. (14.07.2009)

Nečeká-li člověk silné soudní drama, ale přijme, že se dívá na film , který je zejména o generačním neporozumění, a je připraven vychutnat si nenápadné bonmoty a ocenit přirozené dialogy plné espritu, tak musí být spokojený. Navíc Belmondo znovu předvádí, že není pouhým floutkem z jeho nejslavnějšího období, ale panem hercem. (04.04.2009)

Zostarnutý Belmondo hrá „nezvyčajne“ právnika na dne, po samovražde svojej manželky celé dni len pije. Žije v rovnakom dome ako jeho dcéra, ale ňou sa stretáva len zriedka. Raz večer zaznie výstrel a v jeho dome sa nájde mŕtve telo. Do vraždy je zapletený jeden zo skupiny priateľov jeho dcéry. Belmondo sa rozhodne túto osobu brániť. Dejová línia je jednoduchá, opitý právnik, ktorého všetci podceňujú, pozoruje a kladie „správne“ otázky. Ide o detektívny film, v ktorom sa Belmondo „nevinne“ rozpráva s kamarátmi svojej dcéry v spoločenských prostrediach pred súdnym procesom. Belmondo vidí veľa vecí, ktoré polícia a súdni úradníci prehliadli. Belmondov výkon je skutočne jeden z jeho najlepších. Lautnerova réžia je veľmi atmosferická, dialógy sú jemné a aj keď sa nám dej môže zdať na prvý pohľad trochu jednoduchý, je oveľa hlbší, ako sa zdá. 7/10 (03.02.2022)