Dozvuky

No jo, Poláci se opět nebojí rýpat pořádně hluboko do vlastních řad. Celkově ten film není úplně bezchybný, občas to bylo lehce kostrbaté v návaznostech a závěr byl překvapivě uspěchaný, klidně mohlo být ještě třeba dvacet minut navíc. Na druhou stranu je potřeba opět ocenit onen specifický polský "realistický touch", stupňující se syrovost (i když jsem si po zkušenosti se Zlým domem a Růženou pořád představoval, kam až by ten marasmus vystupňoval takový Wojtek Smarzowski :). No a taky mě hodně bavil výtečný a pro mě dosud neznámý herec Ireneusz Czop. A ještě se mi hodně líbilo, jak komplexně Pasikowski pracoval se zdánlivě nenápadným a nepodstatným detailem, ukradeným kufrem v úvodu filmu, kvůli čemuž musel hlavní hrdina neustále chodit pouze v obleku - takže si ho musel neustále prát (což je záminka k "meziscénám") a navíc jej tento look vizuálně ještě více vyděloval z nepřátelského prostředí vesnice. Nejpodstatnějším zprávou kterou Poklosie velmi sugestivně vysílají je ale onen neustále implicitně přítomný obrovský vykřičník, totiž jak dalekosáhlé s nesmazatelné následky má válka. A právě válka dává nejlepší příležitost oné pověstné svini, která se může skrývat v každém... (21.12.2013)

Nie je jednoduché pátrať po minulosti a potom jej čeliť zoči-voči. Poľský príspevok dokáže odkrývať temnú minulosť postupne a obdivuhodne sa hraje s diváckymi emóciami. Tie sú vybičované ako aj atmosféra vidieka, kde sa príbeh odohráva. Zdá sa, že dedinské prostredie nám so zanovitými a tvrdými charaktermi v poľskom filme pripraví ešte nejedno prekvapenie. (14.04.2013)

Raz za čas zavítam k našim vyšším susedom, len preto aby som sa utvrdil, že podobne ako severská kinematografia, tak aj v Poľsku absencia slnečného svetla, spôsobuje akúsi zvrátenú túžbu robiť ťažké filmy idúce až k tej povestnej ľudskej hranici. Dozvuky síce nie sú až tak silným filmom v spôsobe ukazovania skutočností, ale ako detektívny príbeh dávnej krivdy, kde sa ľudia správajú ako banda sfanatizovaných debilov, funguje takmer dokonale. Je to dosiahnuté hlavne ústrednou dvojicou bratov, ktorý si skvelo sekundujú a mi ako divák máme možnosť nahliadnuť do ich mikrokozmu. Poteší drobná úloha Zuzky Fialovej - ktoré je bohužiaľ za zenitom, ale akosi hrá lepšie než v celej slovenskej produkcií za posledných pár rokov. K filmu treba pristupovať veľmi opatrne, pretože aj napriek dobrej myšlienke a výborne budovanom napätí je film robený pre určitý efekt. A tým sa akosi sila diela pomaly vytráca. Iste je to pekne natočené a od prvej do poslednej minúty si to drží zaujímavosť, ale chýbal tam potrebný presah aby som mal z filmu podobné pocity ako napríklad z Honu. A nábeh na to film ponúkol niekoľko krát. Možno je to tým koncom, ktorý bol možno až príliš na hrane toho čo som ako divák schopný od podobne ladeného filmu očakávať. Inak som ale veľmi spokojný. (28.10.2013)

Som vďačný režisérovi aj hercom za ten film. Za pokus o sebareflexiu dejín poľského národa. Vôbec sa nečudujem rozpoluplným názorom a rozhorčeným diskusiam okolo filmu a tejto témy. Takýto film by mali premietnuť všetkým našim "rodu-verným Slovákom", ktorých predkovia doposiaľ chvália "Tisa a jeho "štát" , a si žili z avizovaných majetkov (a neboli to iba malé "obchodíky na korze" s gombikami a cvernami či dedinské krčmičky) A kto pochybuje o príbehu nech si zaloví v Googli niečo o poľskom JEDWABNOM. (25.09.2014)

Reziser Wladyslaw Pasikowski mi uz cosi hovori /Katyn/, ale tuna sa velmi nepredviedol. Na temu Zidov a Holokaustu tu bola natocena uz spusta snimkov, a tento rozhodne nepatri k tomu lepsiemu. Kalina sa vracia po X rokoch z USA spat do Polska a citi nenavistne pohlady na seba. To je asi cele, dalej sa tam nedeje nic, co by stalo za zmienku. Dlhe nudne zabery, priserne dialogy a priserne herecke vykony pochopitelne nepocitam. Takze som zas a opat rad, ze Polska kinematografia je na okraji nielen europskeho, ale aj svetoveho diania. A dufam, ze tam este aj sakramentsky dlho ostane. 40 % (20.01.2015)