Kandidát

Po technické stránce vytříbený film z alternativní reality slovenské volby prezidenta. Nic ale není dotažené do konce, takže v této realitě existuje Miloš Zeman, hrající sám sebe, který podává z Prahy aktuální komentáře na dění v Bratislavě. Nicméně atmosféra je strhující, vizuální nápady nejsou liché a některé herecké výkony jsou pozoruhodné. Zejména z ženského osazenstva kraluje jako šedá eminence těch největších intrikánů Monika Hilmerová, která ještě nikdy nevypadala tak zrale a tak skvěle. Hezké jsou taky hrátky s ulož.to a s paralelou Kennedy/Štúr/Štefánik. Pokud vás zajímá uvěřitelná špionáž ve slovenských kulisách s trochou toho českého pesimismu, směle do toho. (17.01.2015)

“Slovensko ste vy…“ aneb síla médií v přímém přenosu. Vynikající návod, jak vyrobit dokonalého prezidentského kandidáta z naprosto neznámého člověka. O něj, o kandidáta, tu jde ovšem až na posledním místě. Pro mě nečekaně hodně slušná thrillerová parodie na současné politické a mediální praktiky. Jestli to tak opravdu funguje, pak nás potěš Pánbůh nebo raději příroda… Filmová výzva 2015 – filmy, doporučené uživatelkou harfuska. (08.09.2015)

Když se člověk nechá tímto způsobem zmanipulovat, tak je naprosto v pořádku, že ho nakonec zastřelili. ― prezident Miloš Zeman | Zapomenutý skoro klenot slovensko-české kinematografie. Může prezidentské volby vyhrát mrtvý kandidát? Povedená satira na současnou podobu vyprázdněné marketingové politiky v době postfaktické, kdy ještě nemíchala kartami AI. Kandidát je slušně řemeslně zpracovaný (až na zvuk), humor šlape, Zeman v telce jede bomby a Vecův titulkový videoklip špica. Jasně, odposlechová linka byla dost podivná, docela přehnaná a možná až zbytečná, nějaké scény ze štábu přetažené, z práce agentur a vlivu médií tam není skoro nic a je to povrchnější než bych si přál, ale jako celek mě to baví. Zavraždění Kuciaka s přítelkyní, nezdařené atentáty na Fica a Trumpa a celkově vývoj polilitické scény na Slovensku od té doby dávají filmu nový rozměr. Věnováno Petru Karáskovi. Tuší někdo, kdo to je/byl? (17.07.2024)

Človeka aj poteší, že na Slovensku začne točiť aj niekto iný ako utrpiteľskí elitárski umelci, čo dva krát za rok navštívia ústav pre problémovú mládež, potom sotia dvoch nehercov pred kameru, stlačia play a myslia si , že svojím "realistickým" pseudohumanizmom spasia svet. Bohužiaľ tento druhý protipól (filmy ako Kandidát) a ich snaha natočiť populárny žánrový film opäť raz nevyšla. Ešte by sa dalo prehltnúť, že je to celé jedno reklamné porno. Čaro réžie totižto spočíva v nastrihávaní makrodetailov ksichtov na fetišistické makrodetaily produktov prekladané nemotivovanými jazdami v celkoch zaberajúce kuchyne a kancelárie z dizajnových katalógov. Režisérovi, ktorý doteraz točil len krátke reklamy, však nepomáha ani scenár. Dialógy sú na pár miestach celkom dobre vygradované a sem-tam sa scenár snaží umne striedať dramatické pasáže s menej dramatickými, ale v celom príbehu je toľko logických lapsusov, toľko nedotiahnutej poučkovej strnulosti a remeselnej nedôslednosti, že je to až bolestivé. O prilepenom konci a zbytočnosti celej odpočúvacej línie ani nehovoriach. Najviac ma však otravuje vyznenie filmu. Pôsobí to, akoby to spískala partička frustrovaných "umelcov", ktorí si chcú ostro uťahovať z biedneho stavu súčasnej politickej kultúry. Narážky na sociálne istoty, na tendre a mediálne kauzy pôsobia však veľmi plytko a hlavne je ťažko určiť, kam mali byť smerované, keďže už samotné poňatie kandidáta je protirečivé. Na jednu stranu chce kritizovať súčasný spôsob vytvárania kandidátov populistickými politickými stranami za pomoci národniarskych symbolov, na druhú stranu však kandidáta heroizuje a chce, aby sme ho ako diváci milovali. Sú to teda len romantické bludy o skazenom politickom marketingu s konšpiračnou pointou o tom, že za všetkým sú zlí eštebáci. Film teda nie je ani len priemerná žánrová zábava, a už vôbec nie dielo s inšpiratívnym spoločenským presahom. Iba symptomaticky vypovedá o tom, ako sme všetci frustrovaní s Fica, ale nič proti tomu nevieme spraviť. Megaotravné sú aj inside jokes s populárnymi tvárami z kultúrnej brandže ako napríklad Baláž a Hubinák v televíznej ankete, ktoré nemajú absolútne žiadny zmysel a k smrti otravná je komická postava mladého afektované odpočúvača, ktorý akoby sem doplachtil z Krónerovho Lóve a jeho exploatačné rádobyvtipné jazykové okienka, ktorých motivácia je mi rovnakou záhadou ako plagát Liv Ullmann v jeho byte. Keď mi poskytne niekto rozumnú motiváciu, prečo má postava s mentalitou pubertálneho vtipálka v izbe megaplagát hereckej hviezdy autorského kina šesťdesiatych rokov, tak som ochotný pozrieť si Kandidáta znova a pohľadať v ňom ešte niečo na druhú hviezdičku, pretože ma mrzí, že sa ďalší slovenský film len mierne odliepa od spodnej hranice hodnotiacej škály. (13.10.2013)

Fandím našim filmom a stále verím, že sa postupne aj my dostaneme na vyššiu úroveň tvorby. Aj keď má Kandidát k dokonalosti stále ďaleko, predsa ho možno zaradiť medzi tie vydarenejšie filmy. Bavila ma kamera a strih. Čo sa týka hudby, tiež sa veľmi hanbiť netreba. Bohužiaľ, pri deji to opäť dosť pokrivkáva. Vedľajšie postavy boli nepresvedčivé a v podstate aj zbytočné. Celé to zachránil snáď len Michal Kubovčík a hlavne jeho monológ v McDonalde o českej mentalite, pri ktorom sme si v kine viacerí utierali slzy od smiechu. Stále nerozumiem, prečo sa viacerí slovenskí tvorcovia pri vykreslení súčasnej doby uberajú práve cestou dajme tam nadávky, riadne ich tam dajme, buďme drsní a každí nám to zhltne aj s navijákom. Pretože mňa tento štýl zrovna neberie. (26.03.2014)