Réžia:
Roberto AndòKamera:
Maurizio CalvesiHrajú:
Toni Servillo, Valerio Mastandrea, Valeria Bruni Tedeschi, Anna Bonaiuto, Michela Cescon, Gianrico Tedeschi, Judith Davis, Brice Fournier, Andrea Renzi (viac)Obsahy(1)
Predseda najsilnejšej politickej strany Enrico Olivieri je na pokraji krízy - preferencie strany stále klesajú a voľby sa nezadržateľne blížia. Keď jednej noci nevysvetliteľne zmizne a začínajú sa šíriť najrôznejšie fámy, v hlave šedej eminencie Andreu Bottiniho sa zrodí odvážny plán podsunúť verejnosti Enricovo dvojča. Dôvtipný filozof je však pravým opakom svojho brata a aj to je zrejme jedným z dôvodov, prečo začínajú preferencie strany opäť rásť. (STV)
(viac)Videá (4)
Recenzie (74)
Pan režisér umí točit a umí si i vybrat herce. Ano, příběh sám o sobě není ničím objevným a nedávno jsem viděla Diktátora, který je pochopitelně žánrově z jiného soudku, ale obsahově už nikoliv. Promítání slušeno velké plátno Velkého sálu hotelu Terminal, které dílu dodalo patřičnou důstojnost a přidanou hodnotu. ()
Otrepaná komediálna zápletka výmeny dvoch chlapíkov na pozícii jedného z nich tu rozhodne nie je prerozprávaná prvoplánovou situačno-komickou formou. Čo ale automaticky neznamená že ide o umenie. Ando nie je Tornatore alebo Sorrentino a nakrútil niečo na rozhraní kina a televízneho filmu. Našťastie má ale k dispozícii Toniho Servilla, ktorý zahrá dokonale úplne všetko a vždy ide na plné pecky. Asi ani komentáre k tomu, ako je Taliansko skorumpované a politika špinavá hra, špeciálne Talianov šokovať nebudú a Slovákov a Čechov už vôbec nie. Na druhú stranu celkom fungujú paralely medzi umením filmu a politiky klamať a jednotlivé vzťahy oboch pánov so svojim okolím. ()
Námět není nijak originální; vezměte si například filmy jako Dave nebo Moon Over Parador. Film jako takový se ale velmi příjemně sleduje a to částečně i proto, že neoblíbený politik Enrico tentokrát není ztělesněním všeho zla, jak tomu bývá u jiných, tématicky podobných filmů. Hned jak vypadne ze světa přetvářky a stáhne se do ústraní, působí natolik sympaticky, že mu až přejete, aby se ze svých chyb poučil a zas se politiky vrátil zpět. Toni Servillo zvládá titulní dvojroli skvěle, na letošním MFF Karlovy Vary ho ale můžete vidět ještě v jednom, o něco lepším filmu: Sorrentinově Velké nádheře. ()
Nie je to môj štýl pozerať na nejakú drámu so suchým humorom, ktorá sa točí okolo vážnych vecí, no pritom tiež nie je nejako objavná vo veciach a použité motívy sú tiež párkrát omleté. Tie rôzne dialógy a scénky ma dosť unavovali, vlastne ako film o vyhoretom politikovi by sa to dalo zobrať, keby však tam nebol ďalší, ktorý vyhoretý nebol. Krásne to ukázalo nielen opotrebenie sa, ale aj to, že politikom nemusí byť všestranný odborník, stačí že má nejaké vlastnosti a ľahko môže byť aj ovládateľnou bábkou, či psychopatom alebo sociopatom, ktorý však vie ťahať figúrkami. Film bol pre mňa nezáživná nuda s múdrosťami, ktoré by som zvýraznil inak, či niečo k nim pridal, takto nemám z filmu zážitok, neberiem si z neho nejaké poučenie, no oddýchol som si svojsky pri tom hľadaní sa politika a človeka, aj keď neviem, či zrovna našiel správnu odpoveď. ()
"My voters are right to be tired of me. Mee, too I often get tired of them. If politicians are mediocre is because their electors are mediocre. And if they are thieves, it is because their electors are thieves...or they would like to be. There is always something to uncover in the past of someone powerful. Someone powerful can always be crucified at the right moment. Fear is the music of democracy! Someone powerful tries to challange it. He has illusion to tame it and in the end he´s attracted by it. For this reason there is no western democracy that can do without Secret Services. And it is exactly for that very reason that politicians sooner or later try to fake their own biography. Lookalikes, copies, fakes. In parliament there isn´t a single jerk who knows to be one. " ()
Reklama