Pianistka

Režisér Haneke kultivovanému publiku rovno povie, že chcel "jednoducho natočiť obscénny film". Autorka predlohy Elfriede Jelineková paradoxne obscénnosť popiera a viac sa nevyjadruje, lebo "je zvyknutá na to, že je zle chápaná". Keďže režisér je evidentne hlúpy (alebo je pozér, čo je ešte horšie) a teta Elfriede asi čitateľov považuje za dobytok, ktorý jej nestojí za to, aby sa mu zverila so svojimi pocitmi, máme tu široké pole na sebavyjadrenie. Vychádzam z toho, že ide o kontroverzné dielo. Je to film o profesorke klavíra, ktorá má kupodivu aj nejakú sexualitu. To je šok, ktorý nikto z nás nečakal. Jej sexualita má bizarnú povahu, ale prečo by sa bizarná sexualita nemohla vyskytovať u profesorky klavíra. Čo ďalej. Príbeh sexuálne úchylnej ženy sa odvíja od bodu A do bodu B a končí v bode C, pričom absolútne nič zásadné sa na tejto úsečke neudeje, sme tam, kde sme boli na začiatku. Kam sa posunula hlavná postava mentálne, morálne, psychologicky? Nikde. Je možné, aby normálny autor ponúkol dielo "o ničom"? Je to možné, lebo v súčasnom výtvarnom a inom umení (posledných cca 40 rokov) je dôležitejšie prísť s niečím iným, hoci aj deviantným, lebo len tak "umelca" chorá spoločnosť zoberie na vedomie. Rozmýšľam nad zmyslom Pianistky. Čím ďalej rozmýšľam, tým menej sa mi chce tým zaoberať. Na webe nachádzam vysvetlenie typické pre kritikov a historikov literatúry, od ktorých sa očakáva, že z titulu svojho diplomu vydolujú nejaké múdre slová a oni sa tie očakávania snažia naplniť za každú cenu: "Pianistka je kritikou civilizovaného priemerného meštiackeho života, v ktorom je žena zviazaná svojím okolím a predstavou o úspešnom živote, čo vo výsledku deformuje prežívanie lásky, sexu a medziľudských vzťahov všeobecne." Z toho vlastne vyplýva, že žiť v meste, viesť civilizovaný život a byť ženou v roku 1983 (dávno po emancipačnej revolúcii i po revolúcii sexuálnej) musí byť čímsi strašne traumatizujúcim, čo vedie k totálnej degenerácii. Vrátim sa na začiatok. Dielo ako kontroverzné nevnímam, potrebný spoločenský presah som nenašiel a žiadnu katarziu (ktorú očakávam od diel kultivovaných, resp. artových režisérov) som nedosiahol. Pamätám si len, že som film sledoval s veľkým záujmom a že som spisovateľke (i režisérovi) veril, že sa každou chvíľou dostanú zo začarovaného kruhu nezmyselných obsesií pre obsesie. Samozrejme nedostali, lebo ani nechceli. Príbuzným románom a filmom je Americké psycho, ale tam divák aspoň chápe, že ide o podobenstvo chorej spoločnosti. Jediné, čo som si v Pianistke užil, bola Annie Girardot. (18.10.2021)

Bylo to trochu zdlouhavý, chvílema nudný, ale hlavně to celý končí někde na půl cesty. Já čekal nějakou šokující pointu a kde nic, tu nic. Na druhou stranu sledovat hereckej výkon Isabelle Huppert je zážitek už sám o sobě. Ta hraje tyhle divný a zvrácený postavy tak skvěle, že snad musí bejt do jistý míry divná a zvrácená i v civilním životě. Spojení Hanekeho s Isabelle Huppert jsem viděl zatim ve dvou filmech a docela to zafungovalo. Né, že bych měl potřebu tohle vidět znovu, ale asi se zkusim podívat i na jiný filmy týhle dvojice. (21.06.2024)

Tak tento obscéní snímek mě opravdu dostal z domečku. Komentář však píšu až druhý den, kdy se ve mě zážitek trochu rozležel, protože na první ťuk bych to asi nezvládl. Vlastně ze všeho toho mě nejvíce zaujalo, že a jak je možné žít v masce, ale čím víc je člověk schovaný za někoho, kým ve skutečnosti není, nemůže to dopadnout dobře. Kolik lidí to asi takhle má? Chápu, že ve filmu byl vytvořen neuvěřitelný kontrast mezi krásnou klavírní hudbou a sexuální deviací, v reálu rozpor asi tak velký nebude. Šílenost...ale nakonec to za shlédnutí stálo. (11.11.2012)

Tak to dopadne, keď sa to s chtíčom (nemusí byť nutne sexuálny) preháňa, navyše je viac ako isté, že i jeho prípadne naplnenie ešte neznamená aj uspokojenie... Z pohľadu réžie ma Pianistka zaujala svojim civilným poňatím s veľkým dôrazom na samotných hercov (všetci traja boli vynikajúci). Tiež sa mi páčilo ako sa vo filme striedala vážna hudba s obyčajným ruchom z ulice, ten kontrast bol veľmi zaujímavý a prispieval tak k jedinečnej atmosfére. Na druhú stranu mi trocha vadilo, že sa Haneke všetko snažil vsadiť na to, aby diváka šokoval, hlavne niektorými explicitnými násilnými a sexuálnymi scénami, miesto toho aby sa trocha viac pohral s psychológiou jednotlivých postáv a trocha hlbšie sa ponoril do vzťahov medzi nimi. Napr. vzťah matky s dcérou mohol byť veľmi zaujímavý. V tomto smere tu bola iba slabo načrtnutá frustrácia hlavnej hrdinky, jej závislosť na matke a všeobecný citový a sexuálny chlad. Vzhľadom na námet a zámer však tu toho z tohto pohľadu bolo málo.To je rozdiel medzi Pianistkou a napr. takými Bergmanovými Šepotmi a výkrikmi, z ktorých, aspoň mne sa tak zdá, si Haneke zobral pár nápadov, no pritom ale na ceste k divákovi vsadil na inú kartu. Či urobil dobre tak to nech si každý posúdi sám. Pre mňa ale aj tak rozhodne pozoruhodný film. 80/100 (10.10.2016)

"Proč mi ubližuješ ??" Bavorský Hitchcock znovu hraje bizarní hru s divákem, znovu zkoumá násilí jako takové, tentokrát trochu z jiné strany prostřednictvím adaptace knižní předlohy nobelové feministky Elfriede Jelinek, jakkoli tu poměrně rozšiřuje a vytváří ty své oblíbené paralely.. Další z Padesáti odstínů Hanekeho šedivé mysli.. Výtečný a snadno jedinečný film.. (13.10.2016)