Bohovia sa museli zblázniť

„To musí pochopiť. Je predsa učiteľka.“ Zjav. To je asi prvé (a najvýstižnejšie?) slovo, aké mi v súvislosti s botswansko-juhoafrickou (!) crazy komédiou z r. 1980 napadne. Od útleho detstva k nej mám vyvinutý nesmierne nostalgický vzťah, keďže si pamätám, ako sme sa v 9O. rokoch s mamou od smiechu pri jej pozeraní na Nove a Markíze šúľali od smiechu. Mohli sme to v repríze vidieť dvadsiaty raz, tridsiaty raz, štyridsiaty tretí raz... vždy to bola bomba. Mnohé hlášky („Ajajajajajaj.“; „Nechcem o tom hovoriť.“) skultoveli. Aj kebyže ma prebudíte o polnoci, okamžite by som si spomenul na jednotlivé postavy, zápletky (fľaša) a scény (džíp na strome). Nedalo mi to a v r. 2023 som si po mnohých, mnohých, proste fakt mnohých rokoch dal reprízu. Bol som zvedavý, ako snímku budem vnímať po štyridsiatke. A musím sa priznať, že netuším, čo si o nej mám myslieť. V prvom rade ma fascinuje „cmukajúci Krovák“ v podaní nezameniteľného, nezabudnuteľného a nenapodobiteľného neherca s jedným z najatypickejších mien v dejinách svetovej kinematografie N!xau. Ak sa nedožijem toho, že o ňom raz natočia autobiografický film, odídem z tohto sveta nešťastný. N!xau tu hrá muža menom Xi, čo obskúrny SK dabing preložil ako „Kiko“. Wtf? Zaujímavé (azda i zvláštne) je, že „Kiko“ pre dej nie je dôležitý. Nesúvisí so vzbúrencami, ani s roztržitým mikrobiológom. Do všetkého sa motá, ale tak nejak nechtiac a napokon zrejme nepochopil 99% vecí, ktoré sa okolo neho diali (resp. ich vyhodnotil úplne inak). „Kiko“ pôsobí dojmom, že si Jamie Uys (réžia, scenár, strih, kamera, cameo, produkcia) v poslednej chvíli spomenul na tento pre Európana vskutku značne špecifické africké domorodé etnikum a povedal si, že nevyužiť príležitosť a nepredstaviť ho divákom by bola rovnaká škoda, ako keby austrálsky režisér natáčal v Austrálii a nedal tam Aborigéncov. Z toho dôvodu do hotového scenára nasilu dopísal práve „Kika“. Takže do deja sem-tam síce zasiahne, ale skôr sa len tak motá a pokojne by sa snímka bez neho zaobišla. Ono sú to vlastne tri filmy v jednom (vzbúrenci, mikrobiológ, „Kiko“). Vtip je v tom, že „Kiko“ je natoľko osobitá a kuriózna postavička, že by to bola nesmierna škoda a vo výsledku by to pravdepodobne bol úplne iný druh filmu. Inak, Bohovia sa museli zblázniť sú natoľko svojrázny film, že zjavne ani tvorcovia legendárnej knihy Filmy 8O. let netušili, aké stanovisko k nej zaujať a tak o nej nenapísali ani čiarku. Film trvá temer dve hodiny a je naozaj, vážne, skutočne fest zvláštny. Niektoré scény sú kuriózne, v iných momentoch režisér absurdne preradí na pomerne vážnu líniu a ponúkne satirickú sebareflexiu a kritiku spoločnosti (Krováci nepoznajú zhubnú silu peňazí, nič od života nechcú a preto sú šťastní, ale zas treba dodať, že N!xau vyzerá ako opotrebovaný sedemdesiatnik). Občas premýšľate, či je to rozumný štýl uvažovania (skutočne môžeme dlhoročné štúdium na školách vnímať ako zbytočnosť? Neskončili by sme bez vzdelania ako Krováci? Bolo by to dobre? Bolo by to zle?). V inej chvíli akoby sme sledovali pokus o dokument, viď. hojné zakomponovanie špecifickej africkej fauny a flóry do deja. Následne sa z toho na chvíľu stane bláznivá romantická komédia. A do toho udrú nečakané scény ako z Ramba (pancierová päsť vs. letectvo). Sympaťák Marius Weyers (o pár rokov neskôr mal skvelú rolu v ďalšom mojom nostalgickom favoritovi a to v podmorskom horore DeepStar Six) je neskutočne roztržitý zjav, oproti ktorému je aj inšpektor Clouseau nič. Apropo, má skvelú chémiu s naopak mimoriadne ležérnym automechanikom. Nasleduje scéna, v ktorej povstalci prepadnú úrad, rozrazia dvere s rokujúcimi politikmi, dvere sa im zabuchnú pred nosom, na čo ich rozrazia znova, smejete sa... a spustia drastickú streľbu ostrými nábojmi. O tri sekundy do miestnosti vtrhne (inými dverami) po zuby ozbrojená ochranka a strhne sa divoká prestrelka. Nie je v tom síce žiadne gore a celé je to natočené „komicky zrýchlene“, zároveň je nám ale jasné, že je tam asi 18 drasticky rozstrieľaných ľudských tiel, len ich proste nevidíme. Je prekvapivé, že po takom úspechu (5-miliónový rozpočet vs. 60-miliónová celosvetová tržba) dvojka vznikla tak neskoro. 6 rokov po jednotke sa na scéne objavil podobný úspešný komediálny fenomén, tentokrát z iného „zapadnutého kúta Zemegule“ a to z Austrálie. Reč je samozrejme o trháku Krokodíl Dundee a treba povedať, že objektívne aj oveľa kvalitnejšom filme. (05.04.2009) (menej) (viac)