Gádžo dilo
Gadjo dilo
Gadjo Dilo
The Crazy Stranger
Obsahy(1)
Mladý Parížan Stéphane prichádza uprostred zimy na stanicu v Bukurešti, sprevádzaný zvláštnou piesňou s "fatálnym" ženským hlasom, ktorý vraj patrí speváčke Nore Luce. Práve za ním sa vydáva kamsi na rumunský vidiek, aby hľadal tú rómsku speváčku, ktorej hudba jeho otcovi i jemu samotnému tak učarovala. Namiesto nej objaví komunitu olašských Rómov, ktorí žijú na okraji dediny, sčasti trpení, ale i nenávidení miestnym "bielym" obyvateľstvom. Prostredníkom, ktorý Stéphana uvedie do zvláštneho a chaotického sveta cigánskej hudby a zvykov, je Izidor, bulibaša čiže hlava miestneho klanu, starec, ktorý ochraňuje "svojho" Francúza ako raritu. Stéphanovi na jeho nových priateľoch, medzi ktorých patrí i krásna, vášnivo divoká a nespútaná Sabina, jediná, kto rozumie jeho reči, vadí ich neporiadok, nespoľahlivosť a zbytočné frajerstvo. Postupne sa ale s nimi zžije a oceňuje ich otvorenosť, muzikálnosť a vrelosť. Jedného dňa však spolu s nimi pozná trpké ovocie rasovej neznášanlivosti. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (40)
Už keď som ho videl pred rokmi po prvý krát, zanechal vo mne hlboký dojem. Výborne zobrazená nespútanosť, impulzívnosť a schopnosť užívať si život aký je a čo prináša. Ostrý kontrast s našou kultúrou, neustálym plánovaním, uvažovaním o budúcnosti a napĺňaní očakávaní, ktoré sú na nás kladené zo všetkých strán. Chcelo sa mi vycestovať na Balkán a byť niekoľko týždňov podobne ako Stéphane s nimi, oslobodiť sa od všetkého a žiť len pre daný okamžik.... ()
Film obcerstvujici, spontanni, hlucny, elektrizujici, syrovy, autenticky, antirasisticky a vrely. Je tu plno ritualu, hudby a pohostinnosti Romu. Jejich etnicita a identita. Rikal jsem si, kde se v zime myji a perou, kdyz stale vypadaji tak ciste. Jsou urcite nejuspesnejsi spolecenskou skupinou z hlediska schopnosti reprodukce narozdil treba od vysokoskolaku, kteri se reprodukuji prevazne citacnim indexem a pachaji na sobe holocaust. Shledl jsem na promitani v Bukuresti. ()
Optimismus, dobrá nálada, nespoutanost, veselí, radost, bezprostřednost, nezdolný temperament, primitivní lidské pudy, divokost, bouřlivost...To vše na mě sálalo z tohoto sympatického rumunského snímku. Velmi jsem ocenil původní verzi s francouzskými titulky. Lámu si teď hlavu, proč právě rumunština patří mezi romanské jazyky, protože jsem za celých devadesát minut pochytil pouhé dobře a šťastný. ()
Čo k tomu povedať, Príbeh mladého šibnutého francúzika, ktorý je natoľko hlúpy, že sa zžíva so skupinou olašských cigánov. Pekná štúdia cigánskeho života... ktorý je len o zábave. Nulová zodpovednosť, žiadny záujem o prácu. Proste ako hlupučké deti. Ten koniec filmu bol iba vyvrcholením toho, čo sa asi muselo stať. Nepochopil som len o čo autorovi šlo s tou reakciou francúza. žeby pochopil??? V každom prípade to bolo dobre zahrané, aj rumuni štatisti to hrali tak ako by tam ani kamera nebola :) ()
Opět živočišné stejně jako Transylvánie, kterou jsem viděla jako první. Koncept je vlastně skoro stejný jako v Transylvánii či Exilu - najít sama sebe díky pobytu v cizím prostředí, a to za zvuku skvělé muziky. Jen mě bavilo pozorovat, jak si Francouz myslí, že mu budou rumunští cikáni rozumět francouzsky. I když v tomto filmu to jaksi funguje i vice versa :-) ()
Reklama