Krížová cesta

[IFF 2014] Margaret Whiteová železným kolom pribíja Pannu Orleánsku na kríž. ////////// Radikálna v silnom spojení formy a obsahu, rozvážna a opatrná, keď má ukázať prstom na vinníkov, Kreuzweg plynie v štrnástich takmer nehybných symbolických naratívnych obrazoch (kamera sa pohne len v troch najzásadnejších "zastaveniach"), pri ktorých sa zatajuje dych. Maximalizovaný realizmus dosiahnutý odstránením zbytočných prvkov a vyrušením falošného dojmu štylizovanosti fakticky podloženými, navlas rovnakými prípadmi by mohol byť zbytočne chladný a odťažitý, no je vyvažovaný iróniou na úkor extrémnych fundamentalistov aj odporcov náboženstva. Nič nie je čiernobiele, neustály súboj dvoch dominantných protikladov v srdci i okolí dievčiny (strhujúca Lea van Acken) udáva ambivalentný takt filmu; koniec koncov, ani samotná matka (bezchybná Franziska Weisz) nie je démonizovaná, prejavuje lásku a súcit, no i neochvejnú vieru vo svoju pravdu. Dôležité je, že sa nad nikým nevynášajú jednoznačné súdy a Kreuzweg kráča strednou cestou medzi ortodoxne náboženským a protináboženským filmom (a bola by chyba interpretovať ho ako zástancu jednej z týchto kategórií). Nie je filmom-argumentom, ale strastiplnou púťou pochybnosťami a túžbami vnútorne zmietanej dievčiny, ktorá kráča v ústrety jasnému ortieľu. Kto má však za to pykať? Nájsť vhodnú obeť pre túto rolu je jednoduché, avšak práve tu si môžem dovoliť mierne poupravený známy citát: "Kto si bez viny, prvý hoď kameňom." Druhá strana mince vraví, že skutočný zázrak je odmenou za najbolestivejšie utrpenie a najväčšiu obeť, ktorá musí byť položená. Účel svätí prostriedky - účel je však žiadaný, prostriedky nutné a svätosť absolútna. Dovolí si to niekto spochybniť? Ako potom môžeme tvrdiť, že je pravda len jedna? Zároveň však pravdu nemôžu mať všetci. ////////// Dodatok: Smial som sa, zúril som, plakal som. Dietrich Brüggemann by ešte mohol v budúcnosti znamenať veľa. A len tak na okraj - som v pomykove, pretože neviem nájsť nič, čo by som mohol vytknúť - aj bez uchýlenia sa k subjektívnym pocitom. 100% (15.11.2014)

Čo je pravda? opýtal sa Pilát Krista na Veľký Piatok. Od toho dňa sa kresťania a s nimi aj protagonistka filmu pýtajú. Má moja mama vždy pravdu? Majú spolužiaci pravdu? Je moja viera opravdivá? Za 3 a pol roka čo som videl Krížovú cestu som dospel k názoru, že Kristus je pravda. A za 3 a pol roka mi toto presvedčenie nespochybnil žiadny film viac než Kreuzweg. Ten je poctou kresťanstvu a hľadaniu jeho podstaty, napriek chybám, ktoré jeho vyznavači robia. Hoci prvoplánovo vyznieva ako varovanie pred kresťanským fundamentalizmom. (03.12.2014)

Odvážný a silný film. Po vzoru křížové cesty Ježíše Krista se vydává hlavní hrdinka, oblblá křesťanskou ideologií, na vlastní cestu ke zkáze. Povětšinou statické výjevy zabírané ve dlouhých, celistvých záběrech, zaujmou svou působivostí, přesvědčivými hereckými výkony a úderností (a zvráceností) myšlenek v nich prezentovaných. Po celou dobu film hlásá, že katolická církev je zlo, aby nakonec v závěrečné čtvrthodině uhnul stranou a připravil matoucí zvrat, který je však v zásadním rozporu s přesvědčením, které do té doby zastával. Což je ale také jediná výtka, kterou k filmu mám. (12.07.2014)

Jeden z najsinejších filmových zážitkov tohoto roka. Bolo to tak silné, tak chladné, tak zdrvujúce psychiku, že aj v tých pár statických záberoch kde sa zachytávajú iba bežné rozhovori v bežnom živote jedného mladého dievčaťa, ma úplne znechutili a ešte viac prehĺbili apatiu voči kresťanstvu. Snímka zachytáva posledné dni života štrnásťročnej Márii, ktorá žije v silne veriacej, konzervatívnej (povedal by som, až fanaticky veriacej) rodine. Už si nepamätám presne, ale išlo o nejakú ortodoxnú odnož cirkvi ktorá mala prvky sekty. Toto dievča je neuveriteľne ovplyvnené svojim okolím, chodí neustále do kostola, robí všetko preto aby bola čo najčistejšia veriaca hoci je stále v konflikte s mamou. Nemôže nikam chodiť, ani sa veľmi stretávať s ľuďmi. Takto sa raz o ňu začne zaujímať jeden chlapec a hoci je jej to príjemné v momente to zatrhne a bude sa chcieť stať mníškou. Tento svoj fanatizmus ju obmedzuje aj v škole. Snímka je rozdelená do pár kapitol, ktoré zachytávajú statickou kamerou bežné udalosti jej dňa. Je to náročný film pri ktorom absentuje dynamika. Film sa pomaly posúva ďalej a bežného diváka by určite nudil ale všetko tu má svoju podstatu a cieľ, ktorý ma svojim spôsobom prekvapil ako máloktorý film. Hoci nejaká pevná dejová línia tu kvázi chýba, podstata filmu sa skrýva vo vzťahu jej a brata. Jej brat má poruchu reči, respektíve nerozpráva a už by dávno mal. Mária sa tak po vzore mnohých mučeníkov rozhodne, že obetuje svoj život za to, aby jej brat rozprával a tak prestane úplne jesť. Rodičia ani blízke príbuzenstvo o tomto nevie a tak postupne sledujú ako im toto sfanatizované, hoci, milé dievča mizne pred očami. Film napáda kresťanstvo zo všetkým čo môže ale nie je to vôbec samoúčelné. Scenár bojuje iba s náboženskými zbraňami a poukazuje na ovplyvniteľnosť ľudí, ktorím už, ako v tomto prípade, nie je pomoci. (21.05.2016)

14 statických záběrů, někdy zbytečně dlouhých, ale častěji mrazivě dramatických, natočených s německou strohostí. Názorná ukázka, kam až může člověka dovést fanatická víra a všudypřítomné vymývání mozku. Vlastně nejzásadnější je první sekvence, ve které kněz během výuky seznamuje diváka se základem nauky jedné z nejkonzervativnějších odnoží katolické církve. Ten zbytek je už jen "pouhým" důsledkem. Zahrané výborně, přičemž asi nebudu sám, kdo si bude nejvíce pamatovat Franzisku Weisz v roli despotické matky. 80% (10.01.2015)