Zem nikoho

dostal ma! celkom a úplne! okolo samí Francúzi, Angličania, Nemci, niekde v diaľke tušení Američania, pyrotechnici, vojaci, novinári, generáli, skrátka všetci, ktorí sa snažia "pomôcť", ktorí sa humanitárne starajú do cudzích vecí, a uprostred toho, v "zemi nikoho" jeden Bosniak, jeden Srb a ešte jeden Bosniak ležiaci na míne v čudnom bezvetrí uprostred bláznivého a bizarného konfliktu, traja cekom obyčajní ĽUDIA premenení na vojakov vo vojne, ktorú nevedno kto, kedy a prečo začal, nezmyselne spojení nenávisťou jeden voči druhému aj keď sa vôbec nepoznajú a okrem absurdného konfliktu ich spája . . . len príslušnosť k rovnakému živočíšnemu druhu; úplne dokonalý film, ktorý ma na vyše hodinu a pol pohltil; prímes čierneho humoru, prímes satirického pohľadu na politiku a novinársko-mocenskú birokraciu, ktorá zdanlivo jednoduché veci, ako je pomoc blížnemu v núdzi, komplikujú, kompromitujú a nakoniec robia úplne nemožnými; ak sa k tomuto filmu budete mať možnosť dostať, pozrite si ho! (17.04.2008)

Sterilný exportný film, ktorý by kľudne mohol byť napísaný a nakrútený nejuhoslovanom a výsledok by bol rovnaký. Minimum lokálnych referencií, prebytok expozičných dialógov a celkovo veľká miera štylizácie pre citlivého zahraničného diváka, ktorý sa bude cítiť strašne obohatený takouto divokou exotikou. Pod tým vylešteným pozlátkom sa už len nachádza priemerný divadelný film s pár fajn scénami (hlavne v úvode), ale inak šedý priemer. (07.04.2017)

Dva vojáci z odlišné bojující strany, ale pocházející ze stejného města v jednom zákopu. Třetí voják, který leží na mině a nemůže se ani pohnout. Francouzský voják UNIFORM chce něco udělat, ale nemůže. Reportéři z různych koutů světa shromážděni kolem snažíc se získat senzaci. Velitel mezinárodních sil, který evidentně nemá zájem o řešení situace a radši by klátil svoji sekretářku. To vše a ještě víc ve skvělém hořce komediálním filmu Země nikoho. Smutná satira, která byla právem oceněna Oscarem. (16.05.2004)

Něco tak absurdního jsem už dlouho neviděl. Smát se v situaci, kdy na sebe dva lidi míří, sem tam po sobě vystřelí a třetí leží na mině? Klobouk dolů. Na druhou stanu samotný konflikt a jeho závažnost zde není nijak degradovaná a Země nikoho umí, a několikrát to dokáže, přitvrdit a říct: "Pozor, zase taková sranda to ale nebyla". Tanković opravdu bravurně ukazuje všechny typické rysy pro válku v Bosně - ať už jde o samotný fakt, že proti sobě v podstatě mnohdy stáli sousedé, ukazuje balkánskou mentalitu, ukazuje jak vlastně pomáhal UNIFOR a hlavně ukazuje absurdnost celého neuvěřitlně eskalovaného konfliktu. Skvělá věc za jasných pět hvězd. Neutrality does not exist in the face of murder. Doing nothing to stop it is, in fact, choosing. It is not being neutral. (27.02.2012)

Jeden z najabsurdnejších príbehov, s najväčším čiernym humorom a vynikajúco vystihnutou situáciou občianskej vojny v Juhoslávii. Túto vojnu asi najlepšie vystihuje rozhovor dvoch znepriatelených vojakov vo vojenskom bunkri. S pištoľou namierenou na nepriateľa sa pýtajú dôležité otázky. Kto začal vojnu? Kto sa odtrhol a rozbil krajinu? Kto zničil naše obce a vyvraždil našich ľudí? Vaše televízie ukazujú naše zničené obce a tvrdia, že sú vaše! A mnoho iných nezabudnuteľných viet, ktoré vám vlastne ukážu, že vina je na všetkých stranách rovnako, pretože jedni sa odtrhli a druhí sa rozbitiu bránili silou a neskôr to prerástlo do nenávisti, odplát, vyhladzovania a bojom o územia. Jedna z najnezmyselnejších vojen, je opísaná v pasívnej vojenskej snímke. Zo začiatku sa zdá nudná a bez významu, ale neskôr zaujme tvrdou satirou, popísaním úlohy mierových jednotiek v tejto vojne, ktoré vlastne len rozdávali humanitárnu pomoc a nezabránili krviprelievaniu, starali sa skôr o imidž v médiách a najlepšie sa ukázala bezcitnosť tých veliteľov z UNPROFOR, keď nechali umrieť vojaka v zemi nikoho, zavolali veliteľov jednotlivých znepriatelených strán, oklamali ich, aby zaútočili na seba a ten vojak zomrel a oni tak zahladili stopy a zároveň ho nechali zomrieť, čím skôr. Jeho smrť, ktorá nie je ukázaná, je asi jedna z najkrutejších, ktoré sa mu mohli prihodiť a pridala sa k tomu ešte tá situácia, keď potreboval ísť na "veľkú potrebu". Nemožnosť úniku toho vojaka, je aj metaforou na situáciu ľudí v tej dobe, žijúcich tam. A rozprávanie o tej blondíne vlastne ukazuje, aká je tá krajina malá, opäť aké tie bratovraždy boli nezmyselné a aj to, že je za hranicami, vlastne ukazuje na stratu občanov, stratu lások, stratu rokov života. Na záver by som dodal, že pre niekoho možno pacifistický snímok, pre mňa však snímok s vysokou vnútornou a skrytou hodnotou a významom. Zároveň by som rád dodal, že ani to bombardovanie v roku 1999 nebolo správne a tu zabili skôr civilistov, išlo o niečo iné a to mám popísané v komentári k dokumentu Ulúpené Kosovo. Mierové jednotky zlyhali podľa mňa už v rokoch 1990 a 1991. Ak by sa Juhoslávia rozdelila dohodou alebo zostala celistvá, nemuseli sa stať masakre ako v Srebrenici, Vukovare, Sarajeve, srbskej Krajine, Kosove, Macedónsku, či mnohé iné, tiež by nemuselo mať Srbsko jedno z najmenších území vo svojej histórii a mnoho iných zlých vecí a vlastne hlavne nemuselo prísť o život toľko desiatok tisíc ľudí. Tvrde absurdné, čierne, silné a skvelé! (13.04.2012)