Ukraine's Refugees

Pár dní dozadu som tam mal jednu dievčinu s humanitárnou pomocou, ktorú poznám, zostali tam v utečeneckom tábore navyše pomáhať traja naši chlapi, jedného z nich poznám, dúfam, že pokiaľ sa už nevrátili, tak sa aspoň v zdraví vrátia. Viem, že v táboroch je to zlé, málo miesta, navyše prichádzajú stále noví, ľudia sa tak tešia aj z toho, keď neprší, lebo mnohí sa do stanov nezmestia. Chlapi často, aby neuberali miesto alebo aj z rôznych iných dôvodov aj idú bojovať proti ukrajinským vojskám, ktoré terorizujú ich domovy a to len preto, že v Kyjeve si urobili revolúciu, z ktorou juhovýchod krajiny nesúhlasil, odhlasovali si ešte pôvodnými zvolenými poslancami, často pod vyhrážkami a násilým novú vládu, smerovanie krajiny, proti ktorému si bez povolenia týchto novozvolených odhlasovali nezávislosť aj v tejto oblasti a vláda namiesto toho, aby s nimi jednala, na nich poslala vojská. Možno preto, lebo sa bála straty týchto území napríklad v prospech Ruska, ku ktorému sú mnohí z týchto oblastí naklonení aj vzhľadom na to, že sú Rusi, lebo podobne sa to stalo s autonómnou republikou Krym a mestom Sevastopoľ, ktoré bolo centom ruskej čiernomorskej flotily a má strategický bezpečnostný význam pre Rusko ako také, navyše aj históriu posledných možno 230 a viac rokov spätú s týmto miestom, ktoré jedným zo sovietskych politikov bolo darované Ukrajine bez demokratického odsúhlasenia miestnym obyvateľstvom a po delení zväzu zas pridelené napriek mnohým čachrom okolo uznávania, či neuznávania snáh spojiť sa s Ruskom. Následne tu prebehli referendá, ktoré rozhodli o smerovaní oblasti do Ruskej federácie, no zahraničným spoločenstvom a pozorovateľmi boli napádané aj skrz prítomnosť ruských vojsk, ktoré sa sprvoti tajili a nachádzali sa aj mimo určených priestorov, aby dohliadali na bezpečnosť niečoho, čo malo trocha iné štandardy ako napríklad v západnej Európe a čoho výsledok sa dal predpokladať aj vzhľadom na vtedajší stupňujúci sa nacionalizmus a agresivitu v ukrajinskej spoločnosti ako odpoveď na protiprotesty. To isté sa, no už bez ruských vojsk sa odohrávalo v doneckom a luganskom regióne o niečo neskôr, no vyústilo to už do vojny, ktorú na oboch stranách podporujú či už ruskí dobrovoľníci často vycvičení a dopravení kozáckymi organizáciami a možno aj inak na vlastné riziko a zodpovednosť, či rôznymi často ľavicovo orientovanými jednotlivcami zo sveta a na druhej strane rôznymi súkromnými armádami, či dobrodruhmi, kde na oboch stranách sa nedajú vylúčiť nejakí neofašisti, či neonacisti, no na tej ukrajinskej ako je známe majú aj vlastné skupiny ako Azov, ktorých dokonca symbolika má odkaz na staré zlé časy, kedy sa pod podobnou ľuďom ubližovalo. Z rôznych dôvodov tak majú občania juhovýchodu nedôveru k ukrajinským orgánom, ktoré na nich posielajú často vojakov, ktorí sa nich vyvršujú, dokonca sa hovorí aj o zakázaných zbraniach, ktorí sú často aj v rozpore s vládou, ktorá chce viac prozápadné smerovanie a títo nacionalisti skôr národne čistú krajinu a dokázali to napríklad masovou vraždou v Odesse v máji. Túto situáciu popisujú skôr mnohé iné dokumenty a tento je skôr o pohlade bežných ľudí na tamojšie dianie, ktoré ich núti často odísť do Ruska. No chýba mi tu aj tá strana, ktorá odchádza skôr do vnútra Ukrajiny a médiá im tam hovoria zas niečo iné, pretože druhá strana často opakuje, že aj samotní domobranci, ktorých nazývajú aj separatisti kvôli samozvaným vládam, snahám o osamostatnenie, vlastné smerovanie, už ani nie o federalizáciu, aj keď u mnohých možno ešte aj hej, lebo je tam veľa rôznych bojovníkov, ktorí bojujú kvôli rôznym pohnútkam, že aj oni ubližovali a zneužívali situáciu, aj keď poväčšinou si chránia svojich za ktorých bojujú. Tiež, či ich niekto z miestnych považuje za teroristov, či už zo zatiaľ poriadne nevyšetreného pádu civilného lietadla alebo z nejakých iných dôvodov, ktoré im už teraz mnohí pripisujú. Oblasť je ničená stále viac, no kvôli ukrutnostiam zložiť zbrane už asi jedna strana nechce, aj keď možno zloženie zbraní a útek všetkého obyvateľstva by niečo vyriešil, no zas to by možno mnohí nacionalisti chceli a ťažko povedať, či by následne Rusko nemalo s takým priblížením sa mu západných organizácií problém. Ja si myslím, že vojna nie je riešenie a malo sa jednať, aj keď prozápadná ukrajinská vláda nemala tiež veľa ochoty a tak stále umierajú ľudia a OSN ako keby čakalo, že nimi uznávané ukrajinské národné vojsko zničí všetkých nespokojných, ktorí sú ochotní za svoje povzdvihnúť aj zbraň. Rusko vyzerá byť tiež spokojné s úlovkom a tak miestni trpia, pritom by stačilo v OSN či niekým s reálnou silnou mocou chytiť Obamu, Putina a Porošenka za gule a mier zjednať, lebo tak či tak budú musieť ukrajinské orgány tamojším ľuďom ustúpiť, či už teraz, či potom ako prejdú na partizánsku vojnu alebo po zlikvidovaní akéhokoľvek odporu, lebo je to oblasť s približne 8 miliónmi ľudí, ktorí si nezaslúžia žiadne opovrhovanie, nadávky, nálepkovanie a už vôbec nie občiansku vojnu na svojom území. Čo z tých detí vyratie, keď im takto budú zničené životy, čo z ľuďmi, ktorí si tam budovali svoj život, čo s tými, ktorí životy stratili? Dúfam, že to nenechajú len na nejaké ich samozotavenie, lebo to by bolo zlé a nesprávne. Stále viac sa mi hnusí akýkoľvek nacionalizmus, ekonomické záujmy, geopolitické záujmy, len tu už sa narazilo na hranicu, kam Rusko či samotní Rusi neboli ochotní ustúpiť, tu sa povedalo dosť, akurát ťažko vedieť, či právom alebo sa malo ustúpiť ešte viac, mnohí ľudia však už neboli ochotní a tak sa deje tá hrôza, ktorá je možno aj bojom rôznych hodnôt, čo je smutné, lebo tie sa majú navzájom tolerovať a nie jedno pretláčať niekde inde aj nasilu, preto dosť chápem tých domobrancov, či moje sympatie, ktoré som si k nim vlasnou analýzou urobil sú správne neviem, no chápem ich pohnútky viac, lebo sú podľa mňa ľudskejšie. (17.08.2014) (menej) (viac)