BoJack Horseman

Seriál BoJack Horseman svojimi krutými pravdami nemilosrdne zabíja akúkoľvek možnú citlivú moralitu. V piatich hlavných postavách môžeme nájsť také vlastnosti, ako egoizmus, pesimizmus, neschopnosť ísť do hĺbky, a životný elán nachádzajú v dosahovaní povrchnej slávy alebo postupom po kariérnom rebríčku, aj keď niekedy cítia potrebu dostať niečo fakt hodnotné mimo ich zabehnutej rutiny a komfortnej zóny a keďže na to nie sú pripravené, končí sa to zväčša veľkými ranami na ich najzraniteľnejších miestach, čo tvorcovia predložia obecenstvu veľmi pôsobivo. Jeho sila tkvie aj v najlepšom použití Chekhov s gun, čo som doposiaľ videl, tvorcovia si pritom výrazne pomohli samotným seriálovým formátom a tak všetko, čo sa stane, má svoje dôsledky a neporušuje žiadne predchádzajúce pravidlá predom daného sveta. Napr. ak sa postavy pohádali a do konca epizódy sa nezmierili, ostávajú pohádané aj v nasledujúcej epizóde. Schopnosť podať tieto kruté životné pravdy, na ktorých sklamaní sa môže vidieť každý z nás na pozadí scenáristickej geniálnosti z neho robí jeden z najlepších seriálov, aké som videl. Nevýhodou je, že dej tlačí postavy práve do uvedomenia si určitých nemilosrdných skutočností na konci epizódy a divák tak nemá pocit, žeby sa postavy k tomu sami dopracovali. Škoda len, že séria veľké zdrvujúco odzbrojujúce momenty v malom množstve, tie ďalšie totiž môžu pripomínať niečo, čo už ste videli. Recenzia Refresheru si síce pomáha hláškami tohto vynikajúceho seriálu, ale je zatiaľ najlepšia, čo som k nemu videl a rozhodne nabudí na jeho sledovanie. Za najslabší článok pätice hlalvných postáv považujem Todda, nie je totiž na žiadnu z ostatných postáv užšie napojený a preto sa veľmi nevyužíva v interakciách s nimi. Aj jeho osobné drámy nemajú až takú silu, ako má zvyšná štvorica. Použitie tejto postavy spočiatku mohol byť marketingový ťah na fanúšikov Two and Half Men, avšak s veľmi odlišným vývojom. (14.05.2017)

Některé momenty jsou naprosto geniální a tnou do živého, ale na konci šesté série mám bohužel ze seriálu trochu mdlý pocit. Dějové linie vyšuměly, nic moc se neuzavřelo, Bojack žije dál a nejspíš do toho zase spadne. Pozdější série už hodně vaří z vody a mám chuť dát tři hvězdy. Ale nedám, kvůli několika rezonujícím geniálním myšlenkám, které vyčnívají mezi hodinami vaty. (05.02.2020)

Nevim. Ten koncept, kdy se každej dialog či scéna pokouší o vtip nebo komickou situaci mi nesedí, resp. ani nemůže podle mě fungovat, aniž by se nevyhnul v podstatě samoúčelnosti některejch vtipů apod. Srandovními mi občas přijdou ty paradoxní situace, kdy se projevuje animálnost podstav. Jinak ten bezbřehej nihilismus a cynismus uz sem viděl nekde milionkrát, takze nuda. Celkově je to pro mě na hranici koukatelnosti, tezko kolikrat udrzim pozornost. Skoda zese soliterní, kreativní a inteligentní momenty ztrácej v tom všem ničem, holt to asi není můj šálek. 50% (21.06.2019)

Má to sice pomalejší rozjezd, ale nakonec se na to dá velmi dobře koukat. Některé charaktery jsou opravdu povedené, nejradši mám asi dvojici Mr. Peanutbutter a Todd, kteří když něco spolu plánují, tak jsou jak "blbý a blbější". Některé vtipy jsou docela povedené a tak jsem se i docela zasmál. Náladou mi to místy připomíná Californication, ale Hanka Moodyho mám přece jenom mnohem radši než BoJacka. Po první sérii 8/10. (21.07.2015)

BoJack Horseman je pre mňa vrcholovo surreálna prazvláštnosť, ktorej cynizmu a svojskému štýlu tragikomického formovania prázdnych a zbytočných zápletiek buď pochopíte a zamilujete si ju, alebo vás proste rýchlo a jednoducho unudí a prestane baviť. Sám za seba môžem povedať, že si ma seriál neuveriteľne získal a s najvyššou pravdepodobnosťou ho môžem úplne kľudne pridať to trojky najlepších animovaných seriálov, aké kedy boli vytvorené. Aj keď je oficiálne považovaný za komédiu, tak tragická stránka nad tou komediálnou rozhodne prevažuje a v niektorých epizódach dokonca až dramaticky graduje (takmer polhodinová minutáž je na animovanú blbinu predsa len trochu dosť). V BoJackovi je napriek jeho animovanosti a aj napriek faktu, že polovicu postáv tvoria infantilní antropomorfistickí degeneráti, omnoho viac vážnych a dramatických prvkov, než vo väčšine seriálov, ktoré nám môže svetová kinematografia ponúknuť. Ak chcete zhliadnuť tento seriál, tak rozhodne dopredu počítajte s tým, že sa určite nedá využiť na vyplnenie času pri osamotenej štvrtkovej večeri po dlhom vyčerpávajúcom dni niekde vo vašej obývačke (nefunguje tu to, čo pri všetkých animovaných sitcomoch); je to miestami neuveriteľne zložité, postavy sú prepracované a dávky humoru sú tu založené prevážne na vyzdvihovaní nihilizmu a poukazovaní na zbytočnosť akejkoľvek ľudskej emocionality, čo aspoň u mňa vyvoláva ľahkú dávku optimizmu v očakávaní, že prostredie, v ktorom žijem, mám zdokumentované určite lepšie, než väčšina seriálových postáv (dokonca som aj počul, že sledovanie BoJacka pomohlo niektorým ľuďom zvládať ich depresie). Nuž, čo už. Ľahko sa to rozhodne opísať nedá; treba to len vidieť. (05.06.2019)