Pasolini

Ferrara zobrazil Pasoliniho presne tak, ako som si ho vždy predstavoval; Ako člena talianskej pozérskej smotánky, s plnou hubou utopických bolševických kecov, ktorý nedokáže odpovedať na priamu otázku aby si svoje fantasmagórie obhájil, a novinára radšej pošle domov s tým, že neskôr mu k tomu niečo napíše. Človeka, čo by najradšej zrušil peniaze a všetkých obvinil z fašistického sprisahania, ale za prostitúciu platiť chudobnému heterosexuálnemu chalanovi mu nevadí. Skrátka idiotský oxymoron, ako každý komunista. Zároveň ho sledujeme ako zapáleného tvorcu s hromadou originálnych nápadov na realizáciu. Scénky akože z Pasoliniho filmu mi naozaj Pasoliniho pripomínali, až ma to prekvapilo, a do toho hrá krásna klasická hudba. Páčil sa mi opis jednej z postáv; “Pripomína mi mňa samého a zároveň ním pohŕdam.” Gay porno scénu v úvode si mohli odpustiť, aj keď chápem, čo tým chceli povedať. Casting presný. Pasolinimu by sa to podľa mňa páčilo. (13.05.2019)

Tento film v televizi zřejmě záměrně dávali až po půlnoci, aby i ti nejhorší nespavci našli jistotu, u které bez potíží usnou. Tak strašně nudnej a nezáživnej film jsem dlouho neviděl. U životopisných příběhů filmových tvůrců se většinou dočkám různých odkazů na lásku k filmům. Tady to spíš působilo, jak kdyby se chtěl Abel Ferrara Pasolinimu za něco pomstít a tak dělal všecko obráceně, aby mě to od filmu odradilo. (02.06.2018)

Ferrara je svoj a iný už nebude. Vidieť, že ku kontroverznému režisérovi pristupuje s rešpektom, zároveň sa nebojí prehovoriť vlastnou rečou. V netypickom životopise sledujeme posledné dni chlapíka čo si to rozhádzal s celou Itáliou, napriek tomu neopúšťal svoje presvedčenie. Netajil sa orientáciou, politických názorov a stále provokatívnejších filmov. Ten posledný čo plánoval už síce nikdy neuvidíme, Ferrara sa ale pekne vynašiel a dovolil nazrieť do hlavy tejto nepochopenej persóny. Moc pekná ukážka s padajúcou hviezdou, zároveň zaujímavý rozhovor s novinárom, kde sa Pasolini pustí do filozofických úvah. Defoe v neľahkej úlohe presvedčivý čoho vrcholom mala byť oná osudná noc, lenže aj tá sa podriadi emotívne vypätému zisteniu matky, ktorá prichádza o svojho druhorodeného. (19.09.2016)

Pasolini je asi najmenej diváckym životopisným filmom v širokej distribúcii. To šťastie známeho diela mu zabezpečila osoba, o ktorej "rozpráva" a herec v hlavnej úlohe. Avšak tu všetko prvoplánovo divácky príťažlivé končí a osobne medzi divácky provokujúce prvky neradím ani homosexuálne scény, pretože o nich film nie je. Ten je o Pasoliniho názoroch a o jeho vnútri. Ciže ani náhodou o točení filmov, písaní kníh, ani dramatických oblúkoch jeho vzťahov či už milostných, rodinných, alebo pracovných. No a je to náhlad značne zakodovaný a to možno aj pre režisérových fanúšikov. (07.03.2016)

Je celkom zaujímavé, že Ferrarov pravdepodobne rozprávačsky najodvážnejší film je o mužovi, ktorý (navzdory svojim vyhláseniam o smrti naratívneho umenia) rozprávanie miloval a tak rád ho používal ako jednu z opakujúcich sa tém svojej tvorby. Keď som videl Pasoliniho hrať v niektorých jeho filmoch, nadobudol som dojem, že Willem Dafoe je pre jeho stvárnenie tým pravým. A nezmýlil som sa. 80% (13.11.2015)