Príbeh Márie

Mária nepočuje a nevidí, čiže nemá v činnosti zmysly, dovoľujúce sledovať film. Má čuch, hmat a chuť, ktoré sú nám naopak pre audiovizuálne umenie nanič. Z tohto paradoxu sa dalo niečo (všeličo) vyťažiť, ale sledujeme čisto konvenčný dojímavý film. Určite sa jedná o krásny príbeh priateľstva dvoch žien, lenže....Proste neviem, ako Máriu chápať, nedokážem sa do jej kože vcítiť a réžia sa o to nijakými formálnymi prostriedkami nesnaží. Ako Mária chápe, že sa volá Mária, respektíve ako dokáže pochopiť, že niekto sa nejako volá? Viac by ma zaujímal tento proces učenia a možno jej reakcia na niečo také, že práve zistila, že jej osobnosť má pomenovanie. Takýchto momentov je vo filme viacero, už len spomeniem návštevu cintorína a hladkanie kríža. Film je príliš zjednodušujúci, ale ako príbeh priateľstva, ako som spomínal, funguje. (25.12.2016)

"Ona ještě čeká na slova..." Krásný film o lidskosti a potřebě lidské blízkosti. Lze komunikovat s Marií, která je zároveň hluchá a slepá? A pokud ano, tak o čem? V čem vlastně spočívá její lidskost? A může se se svým handicapem někomu přiblížit, vytvořit s ním vztah? A jak s ní mluvit o smrti? Mnoho otázek klade tento film, ve kterém je minimum slov. Doporučuji. Zajímavé komentáře: Majkak, Pevek2, Slarque, J*E*A*N*N*E. (14.01.2015)

Krasny film o dievcati ktore je slepe aj hluche.A o radovej seste Marguerite ktora je odhodlana vyviest Marie zo samoty.Sila pribehu je najme v tom ze tvorcovia filmu vychadzaju z realnej udalosti.Herecke vykony dvoch hlavnych predstaviteliek su famozne a aj zaver filmu slubuje silny emocialny zazitok. (26.12.2016)

Filmu dávam plný počet, už len ako úctu a hold reholníčke Margarite ako aj hlavnej postave Marii, za to čo v skutočnosti koncom 19. st. obidve dokázali. Ako filmové dielo, bol príbeh dobre natočený so slušnou réžiou, skvelými výkonmi oboch herečiek a zaujímavou citlivou so svetlom sa hrajúcou kamerou. (02.06.2015)

O moci slova, někdy vyřčeného, někdy znakového, někdy v hlubinách nitra ukrytého, někdy ve stromě nalezeného, někdy tvrdého, ale přesto chápavého a laskavého, vždy však láskou překypujícího. A také Slova, a to vůbec ne na posledním místě, pro nás vtěleného. Ani bych nevěřil, že takový film lze ve Francii roku 2014 natočit. Velká škoda, že hvězdiček nejde přidělit jednou tolik. (21.01.2015)