Nelly a pan Arnaud

Kterak stárnoucí soudce a obchodník Arnaud poznává talentovanou opisovatelku Nelly. Velmi jemně podaný příběh s francouzskou noblesou. Nic tomu nechybělo, devadesátá léta se vyznačovla touto formou příběhů, vzpoměňme slavnou Červenou barvu, chtěli se odlišit od sedmdesátých a osmdesátých let, natočit jiné, než tuhé kriminální příběhy a akční filmy. Sautet je toho důkazem. Šlo mu, na co sáhl.. jeho poslední dílo. (11.07.2015)

"Trápiš sa? *Hrozne! *Konečne ťa to postihlo...*Som asi trošku oneskorený." Veľmi trefná konverzácia vystihujúca mnohé v tomto filme, čo zostáva nevypovedané. Film som si pôvodne vybrala kvôli jeho sympatickému názvu. Hlavná hrdinka sa totiž volá rovnako ako moja dcéra. Vôbec však túto voľbu neľutujem. Tento typ filmov mám rada. Príbeh starého pána a jeho mladej "zapisovateľky" Nelly je kľudný a pomalý napriek tomu je plný života a emócii. Jednoducho správna voľba. Videné v rámci Season Challenge Tour. (08.09.2015)

Tohle je velmi zajímavej kousek, jehož největší síla spočívá v pocitech, který vzníkají s dobrých dialagů,ale především ve vynikajících hereckých výkonech madam Beart a pana Serraulta. Jejich společný scény jsou typickou ukázkou perfektní francouzský herecký školy, kdy vzájemný pohledy dokážou mít v sobě větší obsažnost než tuny keců. Filmařská lahůdka pro fajnšmekry a filmový frankofily současně. (12.04.2014)

Emanuelle Beart v niektorých filmoch pôsobí ako jedna z 10 najkrajších žien sveta, ale Sautetovi maskéri sa rozhodli, že pre jeho film o hodnotách duše a priateľstva z nej urobia klasickú šedú myš. S jej tvárou to tak úplne nejde, takže sa vybláznili na nevkusných svetríkoch. Vo filme sa síce prekvapivo mnoho rozpráva, avšak to podstatné je vyjadrené pohľadmi a mimikou tvárí. Nechcem tvrdiť, že Nelly a pán Arnaud je priemerný film, mne ale v závere chýbal pocit katarzie, alebo aspoň pocit spriaznenosti s postavami a ich rozhodnutiami, ktoré tento pocit mali vyvolať. Tým nechcem povedať, že sa režisér mal ubrať sentimentálnou cestou a doslovnosťou, vyžaduje však od diváka maximálnu empatiu s postavami. (12.04.2014)

Toto bola taká milá konverzačka, pri ktorej sa človek započúva do prívetivých a ľudských dialogov, pri ktorých má prijemne mrazilo. Ale idem od začiatku. Najprv je tu zoznámenie krásnej a očarujúcej mladej Nelly s trocha ustaraným a smutným starým pánom. A tak sa títo dvaja spoznali, on jej podal pomocnú ruku a ona ju prijala. Je to cele tak krásne jednoducho vyrozprávané, že ako keby som nepozeral film z hercami, ale nejaký reálny dokument. Celkom som neprišiel na to, že o aký vzťah sa medzi nimi jednalo. Lebo jedna scéna, kde Nelly spí a starý pán, si sadne a bez čo i len nejakého náznaku túžby, ju len sleduje a keď sa Nelly precitne, žiadny stres či hnev z jej strany, ale len krásna oddanosť a hlavne dôvera. A práve o tu dôveru v tomto filme ide predovšetkým. Samozrejme Nelly bola rada, že sa o ňu niekto zaujíma a nič od nej nevyžaduje a ona mu dáva pravú spoločnosť do pochmúrnych bežných dní a on jej zas dáva útočisko, aby si mohla svoj život dať do poriadku. Ich bežne rozhovory v kaviarni boli nádherne a to snímanie kamery, keď v jednom zábere sa objavila Nelly dvakrát, keďže išlo o ňu a o odraz jej v zrkadle. Hovoril som si, že čo sú tam dve podobne vedľa seba herečky? A až potom som si uvedomil, že to je prenádherná hra kameramana i režiséra.  Michel Serrault hrá štandardne, lebo u neho som už zažil viaceré blaživejšie postavy, ale tu sa musí držať skrátka a byt nielen kultivovaný, ale i na urovni. Takže celu pozornosť si na seba strhla Emmanuelle Béart, lebo jej postava bola sčasti smutná, sčasti priateľská a zahrala to tak precítene, že vo veľa momentoch si myslím, že to nehrala , ale žila. Ale všetci herci sa k postavám hodili a nebolo tu postavy, ktorá by bola zbytočná. Aj keď sa jedna o časté dialógové či debatne momenty, vobec film nenudí. Je krásne pútavý, pôvabný i záživný. Silné 4*, ale určite si tento film ešte budem chcieť minimálne raz pozrieť, či som mu celkom nekrivdil s tým hodnotením a potom sa uvidí. (21.02.2023)