1944: Přinuceni k boji

Moje první seznámení s estonskou/finskou kinematografií a ihned si odnáším silný zážitek. Snímek si naštěstí nehraje na nějakou do nebe volající propagandu a servíruje nám pohled na události, které změnili Estonsko na dalších padesát let. Je to nádherná a tragická ukázka toho, jak si velmoci mezi sebou rozdělují své sféry vlivu. Tím vždy trpí pouze obyčejný občan. Soused zabijí souseda, jen kvůli rozdílným uniformám. Přitom chtějí oba totéž, konečně mír. Film šlape od začátku do konec, děj krásně plyne, podíváme se do obou táboru konfliktu a navíc si vše drží velmi vysokou technickou kvalitu. Jedná se o velmi výrazný zápis k seznamu druhoválečných filmům, zejména těch současných. 80% (07.08.2015)

Po Zimnej válke ďalší to „pohľad z druhej strany“ na vojnové udalosti a oslobodzovaciu červenú armádu tentokrát estónskej proveniencie. Silný dramatický príbeh o účasti Estóncov v armáde - bielej i červenej. O pocitoch estónskych vojakov bojujúcich .. jedných za „Hitlera“ druhých za „oslobodenie Estónska“ proti Hitlerovi , pod vedením statočnej červenej armády a nesmierne zákerných politrukov. V takom zmysle je film rozdelený na dve časti v ktorých sa ako nitka vinie príbeh listov divoch pisateľov smerujúci až do samého konca , vždy k tej istej osobe. Milovníci bojových scén si prídu na svoje v početných bojových stresov , s výbornou kamerou, milovníci dramatička si na svoje prídu rovnako. (24.07.2015)

Jadro celého filmu je naozaj famózne, a celé tie nemecko-sovietské kliešte, ktoré počas 2. sv. vojny zovreli Estónsko boli naozaj nesmierne tragické pre tento sympatický poblatský národ. Či už Nemci alebo Sovieti, za priateľa sa nedali pokladať rozhodne ani jedni ani druhí. Asi opäť išlo o to osudové volenie menšieho zla, ktoré rozdelilo celý estónsky národ na dva tábory. A pritom chudáci Estónci si tento mocenský boj odskákali na plnej čiare (nielen počas vojny, ale aj ďalšie desaťročia po nej). Verím, že pre Estónca musí byť tento film mimoriadne emotívny, ale mňa zas až tak moc neuchvátil. Aj keď treba uznať, že po vizuálnej stránke to bolo naozaj výborné (a našťastie nie prehnané ako napr. Fury), rovnako aj celá tá vojnová atmosféra bola skvelo vystihnutá. Akurát od tej dejovej línie som očakával odosť viac... (13.05.2015)

Válečné snímky z Finska málokdy zklamou a tenhle estonský taky nezklamal. Je tu hodně bojových scén a dobře natočených. Vojáci tu narozdil od US produkce nemeditují o dobru. Stejně jako Estonsko za války, i tady divák stihne pohled z obou stran, jak u dobrovolníků SS, tak u RA. Kde ležely sympatie tvůrců víc, nedává film najevo, takže se to dozvíte až z titulků... "Všem, kdo padli v boji za nezávislost Estonska." (28.09.2015)

Nestáva sa mi často, že narazím na film z Pobaltia. Tieto kúsky vždy potešia svojou profesionálnou filmárčinou. Ak ku tomu prirátam moju lásku ku vojnovým filmom, špeciálne z 2. sv. vojny je to vždy pasia pre moju filmovú dušu. Už je dosť otrepané stále zobrazovať len konflikty vo Francúzsku, Nemecku, poprípade Rusku. Každá iná krajina ak predvedie svoju históriu je to ako svieži závan vetra v sparnom lete. Scény vyrobené estónsko-fínskym zoskupením sú fakt drsné a pritom veľmi osobné. Majú snahu diváka doslova vtiahnuť do zákopov a predviesť mu silu a zbytočnosť vojny. Umierajú starí, mladí, smrť si berie každého. Bol som, ale prekvapený, že vojna a konflikt tu nie je jediným prostriedkom na zobrazenie deja. Oveľa hlbší podtext film získava pri ústupe Nemcov a sile rozhodovania ako bude situácia ďalej pre chudákov Estóncov pokračovať. Potom to začína byť skutočne drsné. Záchrancovia - Červená armáda sa chová ako besný pes a práve toto sa tvorcovia nebáli ukázať. Ich film je načasovaný do súčasnej vyhrotenej situácie, kde mierne hrozí znovu vojnový konflikt. Možno je to aj zámer, ako poukázať na zbytočnosť takýchto pičovín ako je boj o moc, majetky pár vyšinutých dementov. (01.07.2015)