Pobrežné správy

Poézia života prevedená na plátno. Môj pocit z tohto filmu by som popísala asi tak, že život nikdy nie je dosť zložitý, aby nemohol byť zložitejší, ale keď sa vyrovnáte s minulosťou, s okolím a so sebou samým, môže sa stať jednoduchším. Pri jeho sledovaní zakaždým takmer fyzicky prežívam jeho atmosféru a ponorím sa doňho celou dušou. K tomu nezanedbateľne prispieva aj dokonalá hudba. Jeden z úchvatných filmových zážitkov, ktorý sa dá opakovať. (04.09.2005)

Moje dojmy sú rozpačité. Páčilo sa mi prostredie do ktorého Hallstrom uväznil hercov a nechal ich vysporiadať sa nie len z minulosťou, ale aj z prítomnosťou, ktorá je často krát omnoho dôležitejšia. Úvod filmu vôbec neprezrádza o čom bude zvyšok príbehu. Začiatok totiž pôsobí ako nezávislý film o chlapíkovi, ktorý potrebuje o niečo bojovať, ktorý potrebuje nejakú zmenu a ktorému chýba šťastie. Kupodivu presne na tejto šablóne je príbeh postavený. Lenže, nie takým spôsobom na aký sme zvyknutý. Zrazu sa totiž spolu s hrdinom ocitneme odrezaný od sveta a od všetkého čo poznáme. Atmosféra miesta je badateľná a každý priestor režisér sníma tak aby zanechal na divákovi dojem. Dom v ktorom hlavný hrdina býva je strašidelný, ale takým zvláštnym poetickým spôsobom - hlavne v snových sekvenciách, ktoré sú asi najkrajšou zložkou celého filmu. Iné priestory ako napríklad redakcia pôsobia všedne a reštaurácia je zase typické sociálne prostredie, kde sa spory a priateľstvá prehlbujú, zatiaľ čo na tanieroch ležia hamburgery z chobotnicou a sandviče s tuleňou sekanou. Dve dejové línie sa striedajú a odmieňajú a dotvárajú nám obraz nie len o mieste na ktorom sa príbeh odohráva, ale aj o hrdinoch, ktorých sledujeme. Nejedná sa bohužiaľ o film, ktorý by mal takú výpovednú silu ako sa to poradilo Čokoláde, alebo Pravidlám moštárne a nie je ani vtipný ako Casanova, alebo Čo žerie Gilberta Grepa. Je to film medzi tým. Niečo si z neho odnesiete a na niečo zabudnete. Rozhodne je to ale príbeh, ktorý sa už len kvôli atmosfére a hereckému prejavu oplatí vidieť. (15.05.2011)

Všechny severské země mají svoje kouzlo, stejně tak je tomu v případě Newfounlandu. Jinak vcelku normální příběh o chlápkovi, který našel sám sebe. Díky zajímavé přírodě, upřímné atmosféře, sluchulahodící hudbě a povedenému výkonu snad všech zúčastněných, se všechno posouvá o třídu výše. Jsem spokojen, důkaz toho že v jednoduchosti je síla. (04.08.2007)

Neukotvení, neutěšení, neutišitelní Anderseni, z letoviska /v/ran a kormoránů, erbenovské Bretaně severu. Duše jako pohupující se vory, které sevřely závory, do náruče baladické jistoty. Do tváří naráží slaný mokrý dech větroví. Po citech plují řezavé mraky. Oči zapadané melancholií, rty k sobě tiskne chlad, kapky bílé Polárky. Roztáhni ten křehký, niterný vějíř, vzdor studu a tajemství. Vytáhni z něj střepy, záblesk slibných těšítek. Života těžítka. Prostorný, zateplený domov. (09.02.2021)

Všechny Hallströmovy filmy mají přenádhernou lyrickou atmosféru, kterou miluju. Nepostrádají melancholii, smutek, radost nebo lásku. Nechce se mi psát, že "Ostrovní zprávy" jsou milý snímek, protože to zní jako klišé, ale nenapadá mě jak jinak ten film popsat. Ono to ani dost dobře nejde, to se prostě musí vidět a hlavně prožít. (10.09.2005)