Môj život bezo mňa

Prvni znamejsi film (Isabel Coixet) se pitva v dramatickem osudu manzelky a maminky dvou deti, ktera zjisti, ze ma nador, i pres svuj mlady vek, a umira. Nacez sepise list veci, co by mela udelat nez zemre a podle nich se film udava vpred. Film vetsinou nudi a zajimavy namet se nepodari premenit v zapamatovatelnou podivanou. Vecna skoda, ac par slibnych momentu se nastesti nepodarilo uplne zazdit . 60% (11.09.2008)

Hm... zbyvaji vam 3 mesice zivota, co se da / musi stihnout? Nahrajete dceram narozeninova prani az do osmnacti, navstivite otce ve vezeni, zacnete si vasnivy romanek, najdete pro manzela a deti novou mamu, udelate konecne neco se svymi vlasy... (a nikomu o tom nereknete) Ann se davno smirila s velmi skromnym zivotem ("Mela jsem dite v sedmnacti s prvnim klukem, ktereho jsem polibila") a s podobnym silnym stylem prijala i rakovinu. Nastesti to neni hysterka, ale pomerne inteligentni a odhodlana divka, ktera nedovoli filmu sklouzavat do klise a nesnesitelne melodramaticnosti podobnych snimku. O to se nakonec reziserka Coixet ani nepokousela a s dokonale prirozenou Sarah Polley natocily realisticky (?) pohled na necekany konec zivota cloveka, ktery si nemuze dovolit vsechno zahodit a odjet na cestu kolem sveta. Vse samozrejme jako vzdy vzejde z uveritelnosti postav, v tomhle smeru snad pro film nebyla stastnejsi volba nez drobounka Polley, zvladajici z Ann vytvorit lidskou bytost uz sklopenim oci a par usmevy. Z obrazovky nesleze v jedinem zaberu a sympatie, ktere si dokaze ziskat jsou v zaveru pro divaka... smrtici. "Nikdy sis nemyslela, ze si budes uzivat dest a zvuk listu, jako lide z knih, ktere jsi nemohla cist" (24.10.2009)

Můj život beze mne je velmi dojemný příběhem mladé ženy, která zjistí špatnou zprávu o svém zdraví. Nebudu tvrdit, že neukápne po dobu filmu ani jediná slzička to se asi nestane, naopak člověk se velmi rychle vcítí do děje a dokáže si, až velmi kriticky připustit, že by se to mohlo stát třeba i vám osobně. Zdraví je křehká věc. Za peníze si zdraví nekoupíme. Ale dokážeme se za jistých okolností nepříliš vyhlížejícímu osudu postavy a bojovat až dokonce. (11.01.2011)

Sarah Polley sa do takýchto podobne ladených filmov hodí a dá sa jej uveriť celá jej rola. Ostatní herci hrali dá sa povedať čisto priemerne. Film vo svojej podstate vsádza na silný koniec, kedy vlastne rezonuje aj názov filmu ako silný atribút. Kto si tieto atribúty neuvedomí a na chvíľku vypne v podstate stratí zmysel celého filmu. Podobný film s podobnou kostrou a so Sarah Polley je La Vida secreta de las palabras (ten sa mi páčil viac). V príbehu vidíme rodinu, ktorá na tom nie je dobre finančne a napriek tomu si chce dopriať čo najlepší život. Čo sa mi páčilo tak hlavná hrdinka koná sebecky a robí to čo by inak určite nerobila. Aj keď tvorcovia mohli trocha ešte zatlačiť na pílu, radšej urobili film, v ktorom sa človek neutopí a pláva na hladine. Emócie vo filme sú, ale zámerom nie je ich vyhrocovať. (30.07.2015)

Chvíľu Vám môže trvať, kým pochopíte hlavnú predstaviteľku a jej prístup k "veci". Na prvý pohľad možno nepochopiteľný, na ten druhý maximálne logický. Je fajn, že režisérka nerobí z 23 ročnej postavy človeka so 40 ročnými skúsenosťami a v niektorých veciach sa tak Ann chová ako klasická mladá baba. Ako dievča, ktoré muselo vďaka okolnostiam, ale najmä vďaka vlastnej nevyzretosti predčasne dospieť. Ten najkrutejší následok neuvážených činov je strata schopnosti snívania. Na druhú stranu nikdy neľutovala účasť na poslednom koncerte Nirvany, ktorý sa stal pre jej osobný život kľúčový a práve tieto skúsenosti ju robia silnejšiu, ako jej vrstevníčky. Čiže Môj život bezo mňa je solídny pokus o vykreslenie reality života, krásneho a krutého zároveň. Že k tomu patria aj smrteľné choroby, je každému jasné. Nie každý sa s tým ale vyrovná minimálne tak, ako Ann. (06.05.2014)