Réžia:
Jan HřebejkScenár:
Petr JarchovskýKamera:
Jan MalířHudba:
Aleš BřezinaHrajú:
Bolek Polívka, Csongor Kassai, Jaroslav Dušek, Anna Šišková, Jiří Pecha, Martin Huba, Simona Stašová, Vladimír Marek, Jiří Kodet, Richard Tesařík (viac)VOD (5)
Obsahy(1)
Na príbehu ľudí, ktorí počas druhej svetovej vojny schovávajú židovského mladíka, sa odkrýva téma prostého ľudského hrdinstva, sily ľudskej slušnosti. Ukazuje sa, že aj malá prejavená slušnosť môže byť veľkým hrdinstvom a naopak, že niekedy prehliadnutá neslušnosť môže byť veľkou tragédiou. (RTVS)
Videá (1)
Recenzie (550)
Legendárny a nestarnúci prd v Polívkovej kuchyni. Ale v kuchyni s polívkou? Teraz neviem. Pekný a zaujímavý príbeh o ťažkom živote za druhej svetovej vojne a o to ťažkom živote, keď doma schovávate žida utečenca. Mnoho úsmevných, ale aj dych vyrážajúcich situácií, ktoré zdobia vcelku jednoduchý a napriek tomu zaujímavý dej. I keď kvalít Pianistu to nedosahuje. ()
Snímek v drobných kresbách charakterů věrně vystihuje mentalitu malého českého člověka. Nemyslím to teď nijak zle, vše dobré se zde umocňuje. Umíme podat pomocnou ruku v stiuacích okamžiků, které se umocňují na druhou. Z mého pohledu nejvíc zaujali Anna Šišková a Csongor Kassai. Pravidvý příběh o lidských duších s nádhernou kamerou, zajímavou hudbou. Nejlepší scéna? Plivanec na dveře.Jeden pohyb jednoho herce rukou má nesčetně významů. TO JSTE ČEŠI??? ()
9 / 10 Ani vo sne by ma nenapadlo, že kedysi ľudia takto žili - pod neustálim tlakom kontrol, prehliadok, pod drobnohľadom svojich susedov, ktorých sa báli pozvať už aj na kávu... To čo ma nenaučili hodiny dejepisu za osem rokov, to ma za dve hodiny oveľa zábavnejšou formou naučil tento krásny film - ešte by mohol Hřebejk natočiť niečo o Norimbergskom procese a Milánskom edikte, nech dobehnem, čo som v mládí preflákal... ()
„Copak je to otázka chtění?“ Ľudský film o strašnej dobe. Hřebejka si vážim a mám rád, ale nie extra rád. Vždy mi sedeli jeho komediálne scény i vážne scény, ale nikdy mi nesedeli zmiešané dohromady v jednom filme. Musíme si pomáhat nie je výnimka. Výborne zrežírované komediálne scény (lojálny výraz, tri ruky v posteli) sa na môj vkus až príliš bijú s mrazivými a infarktovými („kľúč štrnástka“). Napriek tomu to funguje, síce nie na jednotku, ale na lepšiu dvojku určite (za ďalší mínus by som označil nadmieru používané rušivé spomalené zábery), na čom majú podiel chytľavé dialógy („Ja vím, co je buřt.“) a skvelé herecké obsadenie (Kassai, Polívka, Dušek, Huba, Šišková, Stašová, Kodet). ()
Pre mňa je film "Musíme si pomáhať" najlepším počinom režiséra Jana Hřebejka. I ostatné jeho snímky sú nadpriemernými dielami, ale táto hlboko ľudská dráma, odohrávajúca sa počas okupácie Česka nemeckou fašistickou armádou, je mimoriadne podarená. Aj vďaka výborným hereckým výkonom hlavných predstaviteľov, to radím ku špičke českého filmu. **** ()
Galéria (29)
Zaujímavosti (26)
- Předfilmem a zároveň neoddělitelnou součástí snímku je krátká animovaná parafráze dobových týdeníků Aktualita, vycházející z knižních ilustrací Pavla Reisenauera. (Taninaca)
- Film navštívilo v českých kinech 323 981 diváků a vydělal 19 470 510 Kč. (Pumiiix)
- Chvíli, v níž se panikařící Horst Prohaska vyděšeně zatočí dokola, pojal Jaroslav Dušek jako poctu Louisi de Funèsovi. (NIRO)
Reklama