Život a doba sudcu Roya Beana

John Huston bol ako Howard Hawks, Joon-ho Bong, Takashi Miike, Georg W. Pabst, Ji-un Kim, stačí, menovať by sa totiž dalo do rozmerov presahujúcich maximálny počet znakov, pretože tvorcov, ktorým je Huston ekvivalentom v rámci trvácneho oscilovania medzi žánrami, je nepreberné kvantum. V jeho filmografii nájdeme zastúpené noirovky (Maltézsky sokol; Key Largo), dobrodružné filmy s odtieňom melodrámy (Africká kráľovná), esenciálne dobrodružky (Biela veľryba; Muž, ktorý chcel byť kráľom), športovú tematiku (Nafúknuté mesto; Nerovný zápas), romantiku v časoch vojny (To vie len Boh, pán Allison; Zbohom, armáda), biblické eposy (Biblia) alebo westerny (Poklad na Sierra Madre; Nezmieriteľní). Medzi posledné s istotou spadá aj Život a doba sudcu Roya Beana, ktorým sa dôstojne vklinil medzi súdobé trendy spaghetti, acid, euro a revizionistického westernu, aby si lebedil vo svojich spolovice sebaironických, no zároveň žánrové tradície si pietne ctiacich polohách. ___ Spomínané sebaironické prvky, áno, sú permanentné, vďaka nim sa film nebrodí v ulepenej sentimentalite a uslzenosti, ani vo vyhrotených sekvenciách, ktoré k tomu zreteľne zvádzali. Avšak na nôtu samopašnej paródie typu Brooksových Bláznivých sediel sa tu nehrá, Život a doba sudcu Roya Beana je decentne neunáhlenou hračkou. Ak by sme boli nabubrelí, povieme Maverick (ten bol v sebazhadzovaní ešte flexibilnejší a okázalo groteskný) vs. Šest medvědů s Cibulkou. Z filmu posledne spomenutého odrátajme meno aj päťku a ocitáme sa v medvedích eskapádach vyskytujúcich sa kdesi v polovici filmu. Zabudnite tiež na surový rozkrvácaný balet v štýle Johna Woo inšpirovaný Peckinpahovou Divokou bandou, ten sa tu netancuje, pretože ide o zvoľna anti-westernovú, podpovrchovo bujarú slávnosť idúcu proti prednastaveným žánrovým klišé, ktorá svojím nenápadne podvratným humorom dekonštruuje westernové stereotypy. Prehovormi do kamery si uvedomuje, že je kinematografickým dielom a prifarbeným životopisom, mystifikáciou skutočného bytia texaského sudcu. ___ Príznačná je rezignácia na jasne daného antagonistu a zameranie na čiastkových protivníkov vykreslených skôr v polohe komických karikatúr. V podstate sa proti nikomu nebojuje; najmä vďaka pohoďáckemu Beanovi, ktorý rovnako hladko strieľa ako „johnwaynovsky“ cedí prietrž hlášok cez zuby, je film až selankovito utlmený. Lenivý, ospalý, atmosféricky umiernený a v tempe vyrovnaný (s rovnakou „nezaujatosťou“ je pristupované k zlosynom, k hraniu pokru, k obeseniu, k Beanovej platonickej láske Lillie etc.), zdržanlivo tiahly, flegmaticky nadnesený western, v ktorom je spravodlivosť najviac. Komorné dielo situované s jednou malou výnimkou do niekoľkých desiatok štvorcových metrov. Zároveň film veľmi strohý, a keď povieme, že aj romantický, tak do nej, do tej romantiky, sa mu nechce noriť rovnako intenzívne ako do polôh klasického westernu a paródie, všetko akoby bolo omráčené texaským žeravým slnkom. ___ Vďaka častým odvolávkam na Bibliu, ktorú tu zastupuje zbierka zákonov determinujúca všetok poriadok, a tiež vďaka Beanovej nadnesenej štylizácii do pozície samotného Boha ide až o religionisticky procedurálny rituál. Žiadny lump nie je lumpom „tak úplne“, ale v rámci žánrovej sabotáže sa nepatrne podvracia zažitá antagonistická typológia. Dobré je vypustiť z hlavy striktné definovanie Dobra a Zla, ktoré sú prezentované v až ich archetypálnej „božskej“ polohe. S nadhľadom snímke vlastným sa zároveň ich polarizácia neberie vážne, stiera sa hranica medzi dešperátom a právnou osobou. Nikoho život neoplýva simplifikujúcou jednostrannou charakteristikou, z prostitútok sa náhle stávajú počestné ženy, zo štvancov zástupcovia šerifa. Film tiež pripomína, že mať svoj zidealizovaný vzor, dokonalú „presahujúcu svätyňu“ ku ktorej vzhliadame, je v podstate dôležité, pretože plní funkciu infúzie a často je pre nás „tým jediným východiskovým bodom“. Rovnako ako pre Roya Beana vysnívaná Lillie Langtry, divadelná herečka, ktorú ešte pred 90 rokmi bolo možné reálne stretnúť. (12.08.2014) (menej) (viac)