Osobný strážca

„Chráni vás celým svojím telom. Múdry pes.“ Spoilery. Keď Frank a Rachel vychádzajú z kina, Frak povie, že ten film videl 62 krát. Nuž, Frank, ja Osobného strážcu tiež. A nikdy ma neomrzí. Oscarové finále ma nudilo a pár hluchších scén by som vyhodil aj z času pred ním. Ani románik medzi bodyguardom a klientkou ma nenadchol, hoc pochopiteľne tvorí chrbtovú kostru snímky. Inak ale totálna bomba a absolútne perfektný, vynikajúco (až výborne!) vybrúsený scenár. Síce absolútne netuším, ako by niečo také mohlo fungovať so Steveom McQueenom (ktorému to scenárista pôvodne údajne písal na telo, hoci treba dodať, že tak urobil ešte v 70-tych rokoch, kedy mal Steve približne toľko rokov, čo Costner, keď hral v Osobnom strážcovi), ale s Costnerom je to tip-top. Je to jedna z jeho najlepších rolí a je v nej absolútne sústredený, skvelý a ukážkovo profesionálny. Je zvláštne, že taký suchár sa divákom tak páčil, ale nečudujem sa ("Čo si dáte?" - "Džús. Čistý."). Môj otec mal túto jeho rolu veľmi rád a ja sa vôbec nečudujem, sledovať tohto pána pri práci je číra radosť. Hovorí sa, že skutoční osobní strážcovia tento film milujú a pokladajú za svoj vzor, aj keď prirodzene niektoré momenty sú prispôsobené svetu filmu, lebo pre bežného, laického diváka by neboli dosť atraktívne. Whitney Houston je vinou svojho arogantného a vážne veci zľahčujúceho správania na facku (možno dve?), ale i ona je vo svojej úlohe presne taká, aká mala byť. Nakoniec jej budete fandiť a dokážete sa vcítiť do jej kože. Tomuto megahitu ale môžu za krásne úlohy ďakovať všetci: sympatický šofér, jemne blbý, ale o to vernejší pôvodný bodyguard Mike Starr (ktorý mal o dva roky neskôr v hre kultovú scénu „drozd je drozd“ z Blbého a blbšieho, v súvislosti s jeho rolou bodyguarda musím zdôrazniť, že je veľmi ťažké zostať sympatickým, aj keď hráte totálneho vola a Mike to dokázal majstrovsky), mentor Bill Cobbs, Rachelina nedocenená a pritom talentovanejšia sestra. Dočerta, perfektný je tu aj pes a decko! Pochvalu si však nezaslúži len šéf kastingu, ktorý mal fakt mimoriadne šťastnú ruku a možno ide o jeden z najvyladenejších kastingov 90. rokov. Zaslúži si ju tiež scenárista. Ten sa s nami hrá, zavádza a inteligentne a šikovne nás namotáva, zamotáva a premotáva a to všetko "len" preto, aby nás nakoniec prekvapil (objednávateľ vraždy), zaskočil (pravá identita vraha) a šokoval (slepá ulička v podobe blonďavého stalkera, ktorý pripomína niečo z o rok staršieho Mlčania jahniat). K tomu jedna z najslávnejších filmových pesničiek, plno kultových hlášok ("Dnes nie je rozdiel medzi politikou a showbyznisom.", "Divím sa, že si ich neodbachol."), legendárnych scén (najradšej mám asi dlhú pasáž zo zasnežených hôr, ale výborná je i jablková potýčka v kuchyni zakončená drastickou hláškou „A už sa o tom nebudeme nikdy viac baviť.“, či dojemný záver v štýle show must go on) a nezabudnuteľných dialógov, ktoré odsýpajú a z ktorých by som, byť producentom tohto filmu, bol natoľko nadšený, že scenáristovi vyplatím finančný bonus, hoci ho nemal v zmluve („Koho ste strážili predtým?“ – „Dva roky Cartera a štyri Reagana.“ – „Ale veď Reagana dostali.“ – „Mal som vtedy voľno.“). Rozpočet 25 miliónov, celosvetová tržba 41O. Proste krása. (07.05.2005) (menej) (viac)