Perinbaba a dva svety

No. Dobre. Tvárme sa, že to neexistuje.  Na niektoré sequely je fajn počkať si (Mad Max: Zbesilá jazda). Na iné nie.  Zlou správou je, že sa musím výrazným spôsobom krotiť a našľapovať okolo horúcej kaše, aby som neurazil posledný film môjho obľúbeného slovenského režiséra.  Dobrou, že hoc výsledný produkt s kvalitou nemá veľa spoločného, milovníci bizarných, absurdných a kurióznych filmových momentov, si nielenže prídu na svoje. Budú v siedmom nebi. Samozrejme, ak sú títo ľudia zároveň fanúšikmi prvej Perinbaby, ocitnú sa medzi dvoma mlynskými kameňmi; radi by si z Perinbaby 2 vystrelili, ale bude im pri tom krvácať srdce. Ale Jakubisko toto vždy robil. Najmagickejšie okamihy jeho filmografie pozostávajú práve z momentov, ktoré boli v dobe uvedenia do kín hodnotené so spýtavo nadvihnutým obočím. Čiže to, čo dnes pôsobí WTF, môže byť o pár desaťročí, ktovie, vnímané ako inovatívny režisérsky prístup, z akého by si mladí filmári mali brať príklad. Alebo aj nie. Sú to také tie hovadinky preženiem to Lukáš je v noci na úteku pred skupinou ježibáb (ktoré, ako sa ukáže na konci, teda neboli ježibaby?), ktoré vedia, že tam niekde je, ale nevidia ho a hľadajú ho spôsobom, že chodia do kruhu a pýtajú sa „kde si, no kde si?“ namiesto toho, aby ho reálne hľadali v okolitých potenciálnych skrýšach. Keď sa objaví, vyskočí na vratký most natiahnutý medzi stromami, ježibaby sa k nemu začnú šplhať, on jednu KOPNE DO HLAVY, na čo sa daná osoba zrúti na zem a ostatné po ňom začnú vystreľovať formou katapultu HORIACE METLY. Pôsobí to strašne, ale fanúšikovia WTF s hysterickým smiechom spadnú zo stoličiek. V inej scéne vystupuje skupina dospelých mužov v čele s René Štúrom, ktorí mávajú rukami, občas urobia pohyb á la Tiger a drak (tak to už je fakt guláš) a do toho hovoria: „Krá, krá krá“ a sú to akože fest brutálni vojaci. V inej scéne, a to už som vážne mal dosť, sa obyvatelia mestečka pred chápadlovou príšerou z neďalekého jazera bránia tak... že doslova poskladajú svoje mesto na kolesá a fyzicky s ním odídu preč. Tu asi niekto videl Smrtiace stroje z produkcie Petra Jacksona. Frlajs akceptovateľný. Pes milý. Pár desiatok muzikálových sekúnd natoľko dobrých, že by bolo najlepšie, ak by to bol plnohodnotný muzikál. A občas sa mu kameramanovi podarí vystrúhať krásny záber, na ktorý je radosť hľadieť. O sekundu neskôr tam však ohyzdne kydne čarovnú rozprávkovú krajinu hojnosti, ktorá vyzerá ako tuctová lúka, na ktorej sa pasú štyri kone a na vyložene zimné stromy niekto zo štábu povešal „čeriny“ (to museli dlho vymýšľať). S návratom Zubatej a Perinbaby som problém síce nemal, ale v takto nastavenom scenári sú zbytočné. Objavujú sa tu len preto, že je to pokračovanie filmu, v ktorom hrali významné úlohy. Jakubiska chápem, ale v pohode mal postavy alebo lepšie zakomponovať do deja, alebo ich proste normálne pre-obsadiť typovo podobnými herečkami. Čo ma vedie ku skonštatovaniu, že nadviazanie na záver jednotky je prakticky nulové. Z tých pár detailov, ktoré sú prítomné, som žasol (mladíkovi priamo pred očami Zubatá zabije milovanú mamu a jeho reakcia pripomína reakciu chlapíka, ktorý sa práve vrátil z nočnej, chce si ísť ľahnúť a zrazu začuje, ako vonku na ulici šteká kólia). Prítomné sú drastické skoky v čase, priestore a taká neuveriteľná (ne)nadväznosť scény na scénu, že ak sa čistou náhodou zjavili tri scény idúce normálne za sebou, tak som zostal v pomykove. Skvelé je, že Juraj Jakubisko sa ani tentokrát nevzdal svojho absurdného trademarku a znova úspešne fláka chundelaté zajace na stoly. Pobavila ma predstava natáčania. Pri pohľade na vynálezy, stroje, prístroje a zariadenia, som si predstavoval, ako sa každé ráno na pľac dovalil autobus, dvere sa otvorili a z útrob sa vyrojili majstri, hodinoví manželia 50 eur na hodinu, elektroinštalatéri, plynári, vodári, požiarnici, kutili... (31.07.2024) (menej) (viac)