Reklama

Reklama

Balada o pilotovi

(TV film)
  • Česko Balada o pilotovi (viac)
TV spot

VOD (1)

Obsahy(1)

Vrátili sa domov, do Československa a verili, že príde tak vytúžený mier. História ale rozhodla inak. Vyše dvoch a pol tisíc pilotov slúžilo v uniformách britského kráľovského letectva. Pre Britov hrdinovia, ktorí spolu rozhodli o výsledku vojny, u nás po vojne súdení za velezradu... Balada o pilotovi sa odohráva na konci roku 1945 a na začiatku roku 1946, kedy sa po 2. svetovej vojne nanovo utváralo usporiadanie sveta. Hlavný hrdina, Emil Malík, bývalý pilot RAF, sa vracia do Prahy, kde sa stáva nepohodlným pre československých komunistov, ktorí sa už pripravujú na prevzatie moci a tak chce odísť i s rodinou do Holandska. Politická dráma, nakrútená podľa skutočného príbehu novely významného českého autora sa prelína s milostným príbehom, strácaním a znovu nachádzaním lásky hlavného hrdinu a jeho manželky Karly. (RTVS)

(viac)

Videá (1)

TV spot

Recenzie (105)

Master19 

všetky recenzie používateľa

V podstatě není co vytknout a přece mě to nebavilo. Švehlík s Dvořákem svým charismatem odsouvají ostatní postavy někam do pozadí, ale všechno je tak nějak černobílé a divák nemá zájem se s kýmkoliv na obrazovce identifikovat. A protože to je první film, kde se mi nelíbila Petra Špalková, nemůžu jít s hodnocením výš. Jak už tu bylo několikrát zmíněno, závěrečné slovo Jiřího Stránského je nejlepší část filmu. ()

Cheeter 

všetky recenzie používateľa

Na televizní tvorbu velmi zdařilé. Dobové prostředí bylo době vylíčeno, až mi první půlku filmu přišlo, že film se věnuje jenom jejímu vylíčení. Ale vlastně tomu tak nebylo. Od počátku tam byla tajná služba, která čím dál tím vstupovala do děje a ovlivňovala ho. Ta proměna děje tam byla vylíčeně dobře. Za mě rozhodně pochvala a příslib toho, že ČT zvládne i dobrý film, na rozdíl od těch, co jsem měl možnost v poslední vidět. ()

Reklama

Zazie 

všetky recenzie používateľa

Filmu bych vyčetla jen jeho poněkud těžkopádný rozjezd, minimálně od poloviny už to byl ale silný příběh, který má spád, grády a myšlenku. Vůbec mi nevadila ta kritizovaná vztahová linie. Naopak krásně ukazovala, že návrat z války neznamenal jen "hurá, máme zpátky tatínka". Vracejí se k sobě částečně odcizení lidé, kteří si za těch pár let něčím prošli a musí se znovu učit spolu žít. ()

Eleanor05 

všetky recenzie používateľa

V tomhle filmu nefunguje nic. Nechybí sice zajímavé téma, navíc podle skutečných událostí, z něhož by v Americe udělali velkolepý blockbuster, bohužel chybí všechno ostatní. Tomuhle se říká nulová filmařina. Divákovi nezáleží na příběhu, nezáleží mu na postavách a velmi často odvrací oči na hodiny s přáním, aby to už konečně skončilo. Ještě v první polovině jsem chtěla dát alespoň 2* za snahu, ale protahovaný konec mě už natolik štval a neskutečně nudil, že jsem nemohla. Nevěřím, že lidé, kteří tu solí čtyři a pět hvězdiček, nejsou ze štábu. ;-) ()

Volodimir2 

všetky recenzie používateľa

Keďže komentujem po Ondrovi (Big Bear) je zbytočné sa púšťať do rovnakých tém. Ja by som sa viac venoval nadporučíkovi Karelovi Balíkovi a vôbec všeobecne RAF. V roku 2013 vyšla novela Balada o pilotovi od Jiřího Stránského, ktorá bola priam predurčená k sfilmovaniu. Balada nám opisuje život pilota RAF nadporučíka Karela Balíka, ktorý v auguste 1938 utiekol pre nacistami do Poľska kde sa 4.9.1939 sformovala československá letecká jednotka na letisku Gora Pulawská pri Pulawe. Keď Červená armáda, 17.9.1939 v súlade s paktom Molotov - Ribbentrop, vtrhla do Poľska zajali aj našich letcov. Nasledoval pobyt v zdržiavacom tábore v Orankách odkiaľ boli na zásah plukovníka Piky v júni 1940 prepustení. V novembri 1940 bol prijatý do RAF, ale nebol nasadzovaný do bojových operácii pôsobil, ako šéfpilot transportnej letky. Prepravoval najvýznamnejších politikov (Churchilla, Jana Masaryka, Edvarda Beneša). Po návratu do vlasti sa nechal od 8.1.1946 demobilizovať a nastúpil ako kapitán u Československých aeroloniek, tu si prevzal požičané lietadlo od Air France dňa 12.2.1946 AAC.1 Toucan (francúzska verzia lietadla Ju 52/3) a 4.3.1946 kapitán Balík s nim uskutočnil prvý let na pravidelnej linke Praha - Štrasburg - Paríž. Z Paríža lietadlo odštartovalo 5.3.1946 krátko po obede, po medzipristátí v Štrasburgu pokračovalo do Prahy. V Prahe ale bolo mizerné počasie, základňa oblačnosti bola na 80m a lietadlo začalo pristávať pomocou prístrojov, prvé 3 pokusy Balíka boli neúspešné a pri štvrtom pilot ohlásil "vidím svetla, sadám" a pristávací manéver skončil katastrofou. Lietadlo narazilo do vyvýšenému násypu cesty Praha - Kladno odtrhlo podvozok a dopadlo do prázdnej požiarnej nádrže. Z horiaceho stroja sa zachránil kapitán Balík, 2. pilot Šerhant a 3 cestujúci, ostatní 10 zhoreli v lietadle. Kapitán Balík zomrel ešte v ten deň v nemocnici na následky zranení. Vyšetrovanie ukázalo, že Balík považoval svetla okolo výkopu za svetla pristávacej dráhy. Tak a teraz sa blížime k záveru, prečo tak nízke hodnotenie tohto výborného filmu? Prvá a veľmi zásadná je nasadenie nepremyslenej stratégia scenáristu týkajúcej sa sovietskej NKVD (tá definitívne zanikla v marci 1946), ktorú vo filme predstavuje plukovník Rožejev a jeho priamy zásah na letisku pri pristaní zasahuje až do absurdity. Chápem, že Československo sa oslobodením dostalo pod vlnu vplyvu Sovietskeho zväzu, ale nejaké čistky zo strany komunistov v období rokov 1945 až 1946 je holý nezmysel. Situácia sa začala meniť až po voľbách v roku 1946. V RAF v dobe 2. svetovej vojny slúžilo 2,5 tisíc Československých vojakov, 530 ich zahynulo, 50 padlo do zajatia. Domov v auguste sa vrátilo 1359 letcov RAF, 250 sa ihneď rozhodlo pre život v zahraničí (Veľká Británia, Francúzsko, Kanada, USA, Argentína aj v Alžírsku). V prvých dvoch rokoch (1945 až 1947) obsadili piloti RAF všetky veliteľské funkcie a stali sa chrbticou československého letectva. Prečo prišli domov neskôr , až 3 mesiace po podpísaní kapitulácie Nemecka? Hlavný dôvod bol v kapacitách britského Transport Command, ktoré bolo v tom období plne vyťažené (to som komentoval aj u 303. poľskej stíhacej peruti), vina bola aj v novej vláde konkrétne u Fierlingera (predseda novej pražskej vlády, to nebol komunista). A ako to býva u mňa zvykom na záver jednu perličku. Nedá mi, aby som tu trocha nepriblížil postoj Británie k našim vojakom . Ide o najsmutnejšiu kapitolu západného frontu. Veľká Británia účtovala vláde Československa každú pušku, každú uniformu, každé ponožky, batoh, skrátka museli sme zaplatiť Anglicku zlatom všetku výzbroj i výstroj československých vojakov, hoci ako trebárs letci zachraňovali Veľkú Britániu . A čo je aj zarážajúce, že sme museli zlatom platiť aj za tých vojakov, ktorí za Britániu padli. Táto kapitola nesie názov „zomri, ale najskôr zaplať“. A tak sme Británii zaplatili 26 ton zlata za to, že naši vojaci bojovali za ich vlasť. () (menej) (viac)

Galéria (56)

Zaujímavosti (16)

  • Bylo napsáno dvanáct verzí scénáře. [Zdroj: Týdeník Televize] (M.B)
  • Kniha o pilotovi Malíkovi s názvem „Balada o pilotovi“ vyšla až v roce 2013. [Zdroj: Týdeník Televize] (M.B)

Reklama

Reklama