Réžia:
Karel KachyňaKamera:
Josef IllíkHudba:
Svatopluk HavelkaHrajú:
Jiřina Bohdalová, Radoslav Brzobohatý, Gustav Opočenský, Miloslav Holub, Lubor Tokoš, Bořivoj Navrátil, Jiří Císler, Jaroslav Moučka, Karel Vašíček (viac)Obsahy(1)
Z bujarej recepcie na Hrade privezie auto ministrovho námestníka Ludvika a jeho podnapitú ženu Annu. V dome nefunguje telefón ani elektrický prúd. Anna pije ďalej, Ludvík spomína na vládnu recepciu a premietajú sa mu v hlave rozhovory o zatknutí jeho kolegu. Ludvík si uvedomuje, že je odpočúvaný a sledovaný. Začína ničiť kompromitujúce materiály. Náhle sa v dome rozsvieti, začne fungovať telefón. Ludvík a Anna dostávajú skutočný strach... (RTVS)
(viac)Recenzie (573)
Orwell české kinematografie... Komunisti byly strašný svině ()
Ucho je žánrovo ťažší film, ktorý vás vtiahne do deja kabinetnej politiky KSČ a karieristického námestníka na ministerstve. Film je natočený brilantne a diváka núti premýšľať o deji, k vyskladaniu si mozaiky vám dopomáhajú retrospektívy. Brzobohatý a Bohdalová vo svojich roliach excelujú. Charaktery sa počas celej zápltky odhalujú a režisér nastavuje zrkadlo k ľudským pudovým vlastnostiam. ()
Tenhle skvělý film je vlastně takový reálný protějšek vylhaných filmových týdeníků, novinových článků a projevů papalášů z padesátých let minulého století. A jak řekl jakýsi už normalizační papaláš: "...k docílení tohoto záměru se používá všech prostředků obvyklých v některých filmech západního typu jako je James Bond, ale s daleko rafinovanějším a uměleckým provedením." ()
Cesta do hlubin soudruhovy duše... Špičkový soudruh je překvapen špičkovým zájmem o svou osobu, aneb Soudruhu nezlob se... ()
Kvalitný film, ktorý išiel hneď po natočení do trezoru a dostupným pre divákov sa stal cca až 20 rokov po natočení. Kontrolóri (súdruhovia) z dobovej cenzúry sa asi v danom filme zhliadli - nastavil im priame zrkadlo, tak ho radšej nesprístupnili (a čudujem sa, že ho aj nezničili... - našťastie). Psychologická drama síce nepatrí medzi moje obľúbené žánre a ani daný film to nezmenil, avšak práve téma špehovania a odpočúvania je dosť zaujímavá a aj poučná. Takéto praktiky poznamenali, prípadne v horšom prípade zničili mnohým rodinám život a dávali priestor pre najväčších hajzlov, aby sa mohli realizovať. Dej filmu mal aj priemernejšie/stagnujúce miesta, prípadne dialógy, ale ako celok ho hodnotím pozitívne. Z filmu si treba zobrať jednoznačne ponaučenie a nikdy už vedome nedovoliť éru sledovania a špiclovania. Aj keď určite sa to deje inou metódou a formami aj v dnešnej dobe (v tom nie som naivný a politikom neverím), no čo je ešte zaujímavejšie, väčšina ľudí dnes prostredníctvom sociálnych sietí odhaľuje úplne svoje súkromie, takže s tým majú menej práce. ()
Životní film Karla Kachyni, ale především Jiřiny Bohdalové s nepřekonatelnou totální paletou emocí. ()
Dobrej trezor. Takovýhle filmy jsme po revoluci hltali. Jenže pak ... Ivánku, kamaráde, můžeš mluvit ? Vono je to všude .... ()
Bohdalka sa k Brzobohatému chová tak odporne, akoby už skutočne spolu dlhé roky žili. Prekvapilo ma teda, že sa v roku natočenia filmu (1970) len zosobášili :-) Troška mi vadilo málo pozitívnej chémie medzi nimi v čase, keď bola vonkajšia hrozba silnejšia ako ich vlastná animozita. Ale inak výborný film. ()
...jako dneska, Babiš naslouchá.... ()
Prozaický, ale precizní snímek nejistoty v socialistickém režimu, kdy si nikdo nemůže být jistý ničím. Snímek morálního úpadku v režimu, který co do morálnosti sám sebe korunoval nad kapitalismus, a zatímco se všichni ohánějí dobrem dělnictva a nalévají vodkou, posílají své kamarády na otrocké práce do lágrů nebo (snad v tom lepším případě) rovnou na smrt. Chladný a tíživý, ale jednoduše perfektní film. ()
Jeden z nejlepších českých filmů. Zkličující atmosféra, kdy doslova hltáte každý okamžik. Nic není ve filmu navíc. Od začátku víte "o co jde", ale stejně je to napínavé - poprvé, i po padesáté... Jiřina Bohdalová zde předvedla famózní výkon ve vážné roli. Herečka, která je spíše komediální a "pohádková" zde byla po boku pana Brzobohatého výborná. Celý film si hraně s atmosférou, kdy nevíte jestli už ví, nebo ještě ne. Retrospektivní pohled tomu dodává ještě "něco navíc" kdy můžeme sledovat myšlenkové pochody hlavních postav. O to více fascinující je to, když si uvědomíte, že děj se točí okolo vysokého funkcionáře, který se vypracoval na svou pozici v podstatě "přes mrtvoly", aneb STB nezná bratra, spíše tedy soudruha... ()
Reklama