Trojitá hrozba

Po úspechu Expendables som dúfal, že sa jeho koncept párovania hviezd do jedného filmu uplatní aj v béčkovej lige. Lenže okrem pár obskúrnych Z-tiek typu Mercenaries sme sa veľa takýchto filmov nedočkali. Najbližšie k tomu mal Skin Trade, kde ale počet bitkárskych hviezd nebol dostatočný. Triple Threat je v tomto ohľade konečne splneným snom a mňa nadchol viac ako druhý a tretí Expendables. Hlavne tým jak si dali tvorcovia záležať, aby sa jednotlivý borci spolu pobili. Hoci aj na pár sekúnd a to napriek tomu, že vlastne stáli na rovnakej strane. A pritom to pôsobí zmysluplne. Rovnako ako príbeh, ktorý je jednoduchý ale dostatočne funkčný aby nenudil. Len škoda, že Ikova cesta za pomstou nie je dostatočne emotívna. Na to, že je vlastne hlavným hrdinom, tak jeho línia je najmenej zaujímavá. Oveľa lepšie funguje kamarátska chémia medzi Tonym a Tigerom. Dokonca sa Tonyho angličtina zlepšila natoľko, že mi nepripadala komická a pár jeho hlášok je cool. A potom ešte exceluje neustále hláškujúci záporák Adkins. Ostatné postavy tu sú už len na bitky, ktoré sú hmmm. Poďme najprv k prestrelkám. Tie sú po technickej stránke kvalitné. Nepôsobia podfinancovane ako je dnes v béčkach smutným zvykom. Nevytŕča v nich žiadne hnusné CGI. Len sú strašne statické. Záber na jednu stranu jak strieľa a protizáber na druhú a tak stále dookola. Aj prestrelky by potrebovali choreografiu, aby v nich aktéri využívali nejakú taktiku. Takto je vrcholom prestreliek šťavnaté odpratanie zo scény Jeejy Yanin. Na to fakt tak skoro nezabudnem. Škoda, že nezostali prachy aspoň na jednu naháňačku. Napríklad v tuk tukoch. Keď sa v jednu chvíľu začnú naháňať po vlastných, tak to vyzeralo jak keby sa borci vybrali na neďeľnú prechádzku po meste. Tony v tomto ohľade predviedol v Ong Baku pri preskakovaní rôznych prekážok neskutočné psie kusy. Škoda že tu nepredviedol niečo podobné. Vrcholom v tomto smere je Adkinsove hodenie sa na idúce auto. Fakt neviem povedať, či to bol trik alebo skutočný kaskadérsky kúsok, ale vyzerá to bohovsky. No a čo bitky? Za mňa kurva dobré. Najviac si cením, že sú bez drátov alebo CGI vylepšovania, ktorému sa nevyhnú už ani v HK filmoch. Ale ani neotravujú prehnanou brutalitou na ktorej stoja Indonéske gorefesty. Toto je oldschool poctivý kaskadérsky prístup akým sa točili bitky v HK z prelomu 80/90 rokov. Najčastejšie excelujú Tony Jaa a Adkins. Ešte zo začiatku som mal pri nich trochu problém s reakciami aktérov na údery, ktoré mohli predať intenzívnejšie, aby mal divák pocit, že to sú fakt drsné šupy. Ale postupom filmu sa bitky neustále zlepšujú. Skritizovať musím zase trochu Ika, ktorý tu má z ázijskej trojky najmenej zaujímavé bitky. Prekvapil ma Tiger, ktorý pôsobí fakt schopne a konečne ma v bitke potešil Ron Smoorenburg, ktorý aj keď mal celý čas chrániče, tak ho Tony nakopal fakt pekne a drsne. Tam som cítil každú ranu. Až do finále to je solídny trojhviezdičkový film. Ale posledná dvadsaťminútovka je ďalším splneným snom fanúšika MA filmov. Bitka White vs. Iko je len zahrievacím kolom. Tiger a Michael Bisping poriadne pritvrdia muziku, ale extázou je to, čo predvádzajú Adkins a Tony jaa. Adkins nezabudne na svoje trademarkové kopy a Tony na lakte. Dočkáme sa aj niekoľkých pôsobivých akrobatických kúskov. A prehľadnosť je tiež ukážková. Ja som fakt spokojný a Adkins mi robí radosť ohľadom odškrtávania si MA hviezd s ktorými absolvuje duel natoľko, že mám chuť si ho dať do topky. Ták, teraz je na rade Ip Man. :) Takže, za poctivé bitky bez CGI a niekoľko duelov, ktoré si prial vidieť a dočkal som sa ich, bez váhania dávam aj štvrtú hviezdičku a teším sa na ďalšiu spoluprácu Adkinsa a Johnsona. Ten chlap sa neustále zlepšuje. 7/10. (11.05.2019) (menej) (viac)