Ouija: Zrodenie zla

Na rozdiel od hororovo abstinenčnej jedničky, sa toto pokračovanie rozhodlo vydať smerom k divákom, ktorý majú pre tento žáner vzťah a nenechalo sa zlákať komerčne početnejšou skupinou násťročných neandertálcov, ktorý aj tak väčšinu minutáže filmu, drú z prstov otlačky kvôli nadmernému znásilňovaniu mobilného telefónu, pretože snímok zasadený do rokov 60tych, nieje pre nich ´´cool´´. Ide o veľké zlepšenie a naladenie sa na správnu strunu. (10.02.2017)

Moja prvá otázka k tomuto filmu znela - "Je možné, aby dokázal dobrý režisér zobrať do rúk film, ktorý bol absolútna katastrofa a urobiť z neho dobrý film?" A musím povedať, že odpoveď je podľa mňa - "Áno!" Možno budem na opačnej strane lode ako väčšina hororových komentátorov, no podľa mňa tohto roku skutočne predviedol skvelý výkon a priniesol nám 3 výborné filmy. A nemyslím si, že to hovorím len ako fanboy, ale úprimne mám pocit, že sa mu tohto roku podarilo spraviť skvelé horory. Žiadne falošné ľakačky, žiadne opakované klišé a neskutočná nuda, ako to bolo v prípade prvého filmu Ouija. Možno sme už dnes v dobe, kedy ľudí viac baví skákať pri desivej postave s vyburcovaným zvukom na maximum. Ja neviem. Pretože mám pocit, že okrem toho, že tu máme horor, tak "Ouija - Origin Of Evil" je v skutočnosti okrem iného aj dráma, ktorá veľmi dobre ukazuje rodinu, ktorá sa ocitne v situácii, kedy veci nejdú tak, ako by si predstavovali. Vizuálne je to skvele, herecky je to maximálne zvládnuté a ani raz som nemal pocit, že by sa Mike Flanagan rozhodol ísť cestou, kde urobí to, čo urobili všetci predtým. Filmy idú pomalšie, zľahka budujú atmosféru a potom na konci udrú. Tak to má podľa mňa fungovať. Ak počítate desenie počtami vyskočenia na stoličke, lebo sa na obrazovke objaví strašidelný obraz, nebudem vám to brať. Ja si radšej nechám Flanagana a jeho tvorbu atmosféry. Zvládol to v Oculus, rovnako to preukázal v Hush a najviac asi vo filme Before I Wake. Za tento rok Mikovi úprimne ďakujem, lebo ma naozaj dokázal vydesiť. Paráda. Hodnotenie: A (06.11.2016)

Strašne som sa nato tešil a bohužiaľ hanba celému filmu ktorý stál prepáčte mi ale naozaj za hovno.Prvých 5 minút skvelých ale potom to šlo tak z kopca.Márne som dúfal že to nejaký príšerák vytiahne hore.Keď sa ukázal aj to len na chvíľu vyzeral ako človek ktorý padol do asfaltu.Ľakaćky nulové, atmosféra nulová scenár hrozný možno tak herci sympatický.V dnešnej dobre naozaj nestačí keď má človek biele oči a ústa do korán to už nevystraší.Prepadák a pre mňa jedno z najväčší sklamaní 2016. (07.01.2017)

Vcelku příjemné mainstreamové hororové retro, na které není důvod - na rozdíl od prvního dílu - nějak víc nadávat. Na druhou stranu jsem dalek i nějakých oslav. Trochu to na mě působilo jako kostrbatý sled scén a nápadů, které se Flanaganovi nevešly do Oculusu. Čímž chci hlavně říct, že ač jednotlivé strašidelné scény víceméně fungují dobře, neměl jsem dojem plynulého zážitku. Občas jako kdyby na sebe scény úplně nenavazovaly, jako kdyby někde něco chybělo nebo přebývalo. A jakousi strnulostí na mě působilo i inscenování konkrétních scén. Postavy strnule stojí, pak se jedna nějak divně pohne, něco řekne, působí to divně nepřirozeně, nevím. Tenhle rok měl být se třemi želízky v ohni Flanaganův, ale opět je z toho pouze relativní spokojenost. A měl by někdo Mikovi říct, že to s těmi protaženými ksichty a zabílenýma očima trochu přehání, zas tak creepy to není... (05.11.2016)

Taký ten pekný kúsok s koncom, pri ktorom moja hororová dušička zaplakala sklamaním. Ryšavá slečna svojej malej, roztomilej, posadnutej sestričke zašpricuje chriapu, pokazí mi pekne strávený čas a odprace sa do bielej izby, kde bude trpieť až do roku 2014, kde sa, ak si dobre pamätám, s ňou skontaktujú študenti, ktorí boli tak dementní, že nebrali na vedomie pravidlo, ktoré nás, pozorných divákov naučila doterajšia kinematografia. No, nikdy nevyvolávajte duchov v dome s veľmi temnou a pohnutou minulosťou. Alebo si to celé len pletiem s iným filmom? (05.06.2017)