Vzplanutie

V posledných mesiacov, možno aj rokoch sa mi nedarí nájsť kórejský film, ktorý by ma naplno pohltil, čo v predchádzajúcich rokoch nebol problém. Môžeme začať tým, že toto je niečo iné ako tvorba z hollywoodu. Réžia je naozaj zručná, len tá neistota trvá akosi pridlho a režisér nedáva divákovi mnoho scén, kde by sa "chytil" a nadšene očakával kde asi je tá záhadná Hae-mi...Scéna tancujúcej polonahej Hae-mi pri západe slnka bola hypnotická, ale najviac tomu pomohla pomalá džezová hudba, ktorá tam výborne sadla. Pri občasnom nepríčetnom pohľade hlavného hrdinu diváka môže napadnúť, že žiadna Hae-mi vlastne neexistuje, ale to by mnohé scény a dialógy musely vyzerať inak. Verzia č. 2 je že hlavný hrdina sa chcel aktívne zúčastniť na činoch, ktoré potom pretavil do svojej pripravovanej novely a na verziu č. 3 sa musíte spýtať súdruha Enšpígla, ten na to pri ochutnávaní halušiek prišiel. Pri trochu jasnejšom rozuzlení, by som hviezdu pridal, no pri podobných filmoch mám pocit, že nie som o nič múdrejší, než pred sledovaním filmu. 60%. (08.05.2023)

(47/2023) / Často sa tu v komentároch spomína, že tento film je istým spôsobom neuchopiteľný, a teda priznávam, že mne sa to tiež úplne nepodarilo. Predovšetkým asi pre nesprávne nastavené očakávania. Nejedná sa v podstate ani o thriller a ani moc záhadný film nie je. Skôr ide o naozaj pomalú drámu, kde divákov vklad je asi viac potrebný a teda väčšinu času som len čakal, kedy sa 'niečo' stane. Ono sa aj niečo deje, ale všetko je zastreté zvláštnou a minimalistickou atmosférou filmu. Možno v inom nastavení by som si z tohto diela zobral viac, ale na teraz priemer. (6/10) (22.06.2023)

(5.5/10). Dosti komorní snímek, který má opravdu úmorné tempo. Na druhou stranu to však v některých scénách vůbec nevadí. Konec mě vůbec nezasáhl, vyložil jsem si jej podle sebe a ničím se mně to nedotklo. Kinematografie Jižní Korey mě před rokem uhranula.. Tímto snímkem mé nadšení trochu opadlo, ale snímek má bezesporu své kouzlo. (05.10.2020)

Základ deju celkom fajn a s množstvom potenciálu, ale to pomalé tempo to akosi celé zabilo. Na to, že má film takmer 150 minút, sa tu udialo toho pomerne málo. A aj to čo sa dialo, pôsobilo takým ťažkopádnym dojmom, v štýle "nuž, čo už, stáva sa". Pozerám, že všeobecne sa to divákom pozdávalo nadpriemerne. No bohužiaľ, do tejto masy sa bohužiaľ nepridám. A pritom by bol scenár sám o sebe v skratke fajn, ale skôr na takú hodinku. 2* (04.01.2024)

Doteď si nejsem jistý, do jaké míry je interpretační otevřenost a intelektuální vyzývavost filmu (odkazy na Faulknera atd.) skutečně podnětná, a do jaké míry jde o cynickou hru s festivalovými porotami a filmovými kritiky, mezi kterými přesně takové věci tradičně rezonují. Protože se ale domnívám, že Lee Chang-dong, který je spíš svátečním účastníkem festivalů než pravidelným sběratelem cen, nějakou vypočítavost nemá zapotřebí, přikláním se spíš k té první variantě. Z toho, co jsem letos ve Varech viděl, určitě jeden z opravdu mála filmů, u kterých jsem nevěděl, na čem jsem. (06.07.2018)