Suburra: Krvavé předměstí

Vychádzajúc z veľmi kvalitnej rovnomennej snímky (jedna z vôbec najlepších za posledné roky, o to viac zo subjektívneho hľadiska, keďže mafiánske filmy priam zbožňujem) to tento seriál - čo sa týka očakávaní - rozhodne nemal ľahké, kvalitatívne nároky divákov boli pochopiteľne vysoké, nuž a karty určite mohla zamiešať aj neúčasť Stefana Sollimu (režiséra stojaceho či už za spomínaným východiskovým filmom, alebo aj za megaúspešnou Gomorrou, s ktorou bude tento seriál takisto dozaista porovnávaný). A ako to dopadlo? Musím sa priznať, že po zhliadnutí prvých zopár častí som mal značne zmiešané dojmy, stále mi tam niečo nesedelo/vadilo/chýbalo, nemohol som si tak úplne zvyknúť (prišlo mi to pomerne výrazne inakšie). Či už na niektoré nové postavy (ktoré, a to považujem za najväčší problém celej tejto série vôbec, boli stvárnené značne nerovnomerne, niektorí zúčastnení po stránke hereckej výrazne zaostávali), na niektoré dejové linky (tá nesúrodá trojica, ktorej konanie miestami pôsobilo skutočne bizarne, nuž a "nováčik" Lele to pri zvyšných dvoch herecky nie vždy zvládal...), atď. Ako ale časti pribúdali a prehuplo sa to do druhej polovice, začínalo sa mi to páčiť stále viac a viac, nuž a záverečné 2-3 časti boli priam výborné (a pripravili naozaj skvelú pôdu pre ďalšiu sériu). Čo sa týka obsahovej stránky, nechcem sa príliš rozpisovať a rozoberať jednotlivé dejové línie, nech nikoho nepripravím o prekvapenia, snáď ale nie je žiadnym tajomstvom, že do veľkej miery sa to opäť točí okolo pozemkov na pobreží Ostie, podobne ako aj vo filme, nuž a opäť sa dočkáme ako mafiánskych klanov, tak politických intríg, prepojenia na cirkev a Vatikán, a takisto rôznych "developerov" či postáv z okrajových periférií, a to všetko v zaujímavej spleti osudov. Ako som už načrtol, niektoré dejové línie sa mi páčili viac, niektoré menej, nuž a rovnako som to mal i čo sa týka jednotlivých postáv, antihrdinov. Najviac sa mi "pozdávali", respektíve ma svojim stvárnením presvedčili prevažne "starí známi" z filmu, či už ústrední predstavitelia rómskeho klanu Anacleti, no najmä - a to by som rád zdôraznil (!!!) - Aureliano Adami, alebo ak chcete, (budúci) Numero Ocho. Ten tu síce ešte nemá onu ľahko zafixovateľnú vizáž, je to ešte len, dá sa povedať, akýsi drzý sebavedomý mladík nerešpektujúci autority a vyrábajúci problémy kde sa len dá, no treba uznať, že daná postava (a teda jej stvárnenie Alessandrom Borghim) je z celej tejto série jednoznačne najvýraznejšia a najcharizmatickejšia. S trochou zveličenia sa dá povedať, že si Borghi celý tento projekt ukradol pre seba, čo sa mimochodom nestalo po prvý raz, nakoľko niečo podobné sa opakovalo či už pri filmovej Suburre (i keď tam to nebolo ešte tak do očí bijúce) alebo trebárs aj pri menej známom kúsku Anni rapaci. Nuž, rozbehnuté to má slušne, a osobne si myslím, že ho v blízkej budúcnosti čakajú ešte veľmi zaujímavé ponuky (ako tu už niekto trefne poznamenal, daný herec by si pokojne mohol strihnúť i rolu šialeného rímskeho cisára - pristala by mu priam perfektne). Aby som ale prešiel i k onomu porovnávaniu, kvality filmu to rozhodne nedosahuje (a to najmä z dôvodu nekonzistentnosti jednotlivých častí, kde najmä prvá polovica má kolísavú kvalitu a z času na čas tomu chýba tempo, sú tam občasné výkyvy, v polovici druhej je to už výrazne lepšie a chvíľami sa to na onen film veľmi solídne doťahuje), nuž a na Gomorru ešte taktiež bude musieť trošku "vyrásť", nakoľko tá je ešte stále minimálne o level vyššie, je komplexnejšou a celkovo obsahovo hutnejšou / remeselne lepšie spracovanou (a teda si naďalej drží status talianskeho topseriálu). Ale ako vravím, seriálová Suburra to má rozbehnuté vskutku chválihodne, verím, že do budúcna sa to ešte zlepší (aj keď počet sérií bude vzhľadom na časovú nadväznosť s filmom ohraničený na predpokladám 2, prípadne nanajvýš 3, uvidíme). 85% (24.11.2017) (menej) (viac)