Neposlušnosť

"Disobedience" je rozhodne zaujímavým filmom. Má veľmi originálnu tému, má skvelých hrdinov a okrem toho mám pocit, že zvolil aj skutočne vynikajúce tempo, ktoré má za výsledok, že človek si pozrie film, ktorý trvá 2 hodiny a má pocit, že to vôbec tak dlho netrvalo. Nie je tu žiadna scénka, ktorú by som vyhodil a musím povedať, že aj vzťah medzi Ronit a Esti je spracovaný tak skvele, že im to absolútne verím. Obe herečky podávajú bravúrny výkon a musím im zatlieskať. Film okrem toho však výborne ukazuje aj svoju hlavnú myšlienku a aké obrovské rozdiely môžu byť v rámci viery problémy v tom byť sebou samým a naplno prežiť lásku. Najmä ak je to láska medzi dvoma ženami. Čo ale tento film posúva ale ešte vyššie je aj Dovid. Vo väčšine filmov tohto typu by bol asi zloduchom, ktorý sa rozhodne obe ženy potrestať a nejakým spôsobom im ublížiť. Ale nakoľko spolu vyrastali všetci traja, boli nerozluční kamaráti a prechovávajú k sebe určité city, tak na konci ma jeho reč absolútne ohromila a potešila. Pretože za maskou rabína je tiež len obyčajný človek. Človek, ktorý prežíva svoje starosti a musí sa vedieť rozhodnúť medzi manželkou a komunitou, no nakoniec je podľa mňa jeho rozhodnutie správne, dobre oddôvodnené a skvele podané. Už teraz viem, že mám silného kandidáta medzi najlepšími filmami roka a som rád, že ma film nesklamal. Ak vás téma filmu zaujala, doporučujem si ho pozrieť. Ide o veľmi dobrý film Hodnotenie: A (07.07.2018)

Lesbická dráma, v ktorej vrcholom vraj vášnivého vzťahu je, keď jedna lesba začne pľuť druhej do úst. A to vyslovene - Weisz tam v rámci nejakých tých hrátok nakladá Adamsove sliny priamo do hrtana. Miestni odborníci ale tlieskajú, že to je umenie. Okrem toho je to ale neuveriteľne nezáživná dráma zo židovského prostredia, takže o jarmulky a neupravené brady nie je núdza. Avšak ak chcete niečo hektickejšieho o Židoch (nevravím, že zábavnejšieho), radšej si pustite nejaký dokument z druhej svetovej vojny. (25.07.2018)

Celkem povedené zamyšlení nad možností a nemožností svobodné volby skrze potlačovanou i vybuchující sexualitu. Režijně nijak výrazné a motivačně navzdory silnému hlavnímu tématu chatrné, ale co do psychologie postav a obrazové odvahy uspokojivé až mrazivé. Strašně to táhnou herci v čele s Weisz a hlavně tradičně dokonalou McAdams, která si v mých očích zase upevňuje pozici nejkrásnější a nejnadanější filmové herečky dneška - tuhle její roli jsem si vychutnal opravdu náležitě. :) 70% a více zde. (06.07.2018)

V tomto prípade síce mierne nadhodnocujem, ale nemôžem si pomôcť. Tento film si rozhodne zaslúži viac ako 62, i keď náhľad do života komunity ortodoxných židov v Londýne je len slabým odvarom k tomu čo filmári predviedli v Unortodox, ale to nevadí aj tento film mal svoje čaro, ktoré ale spočívalo niekde inde...v jeho myšlienke a prevedení (a teda hlavne v hereckom). Nečakala som takmer nič (zaujali ma len mená hercov a hygienikov komentár - skutočne krásne napísaný) a dostala som aj s prebytkom a to sa cení! (14.04.2020)

Tři nebo čtyři*?? Já nějak nevím. Bylo to docela zajímavé, i když už taky dostkrát omleté téma. Dvě ženy, které se potkají po letech a probudí se v nich to, co v nich dřímalo dřív, než se jejich cesty rozdělily. Tyhle menšiny jsou fakt zvláštní, a je celkem jedno, jestli jsou to židé jako v tomhle případě nebo Indové nebo muslimové. Tradice je sice tradice, ale asi by se nemělo nic přehánět. Jednu chvíli to už vypadalo, že konec bude vlasně happy, ale nakonec zvítězily ... zase ty tradice. Nakonec se přikláním ke čtyřem, protože na obě Rachel bylo radost koukat. (14.11.2019)